Veriaca Zuzana P. po znásilnení zmenila postoj k potratom

Presne pred týždňom pri sledovaní pochodu ZA ŽIVOT veriacu kresťanku Zuzanu P. „pochytil veľký hnev“. Do fb-statusu napísala „niekoľko ťažkých, ale úprimných slov“.

Konzervatívny prúd v cirkvi doviedol Zuzana P. do situácie, kedy chcela využiť možnosť potratu.

Osobná skúsenosť ju priviedla k podpore súčasnej legislatívy.

Konzervatívne prostredie malo na Zuzanu počas dospievania nemalý vplyv. V cirkvi získala o sexualite a intimite skreslenú predstavu. O znásilnení si myslela, že jej sa to nemôže stať. O vzájomnom súhlase pri intimite ju v škole neučili. Dlho verila, že musí byť pre muža poslušnou ženou, že sex pred svadbou a mimo výlučného vzťahu je čosi špinavé.

Keď začala sexuálne žiť, cítila sa špinavá, nehodná, prvé skúsenosti so sexom znížili jej sebavedomie. Prenasledoval ju oblak temnoty. Nevedela sa ku sexu zdravo postaviť a v prípade potreby sa brániť. Mala nízke sebavedomie a pocit viny z nenaplnenia ideálu konzervatívnej komunity. V tomto období bola znásilnená. Po znásilnení jej sebavedomie ešte viac kleslo, no v jednej veci sa jej vyjasnilo. Ako jedinú možnosť v prípade otehotnenia začala vidieť potrat. Našťastie neotehotnela a toto rozhodnutie nemusela zvažovať.

Zuzana je presvedčená, že treba zachovať platnú legislatívu s lehotou 12 týždňov vrátane možnosti interrupcie bez udania dôvodu. Skrátenie lehoty z 12 na 8 týždňov považuje prakticky za zákaz. Chce, aby sme boli otvorenou spoločnosťou, kde je potrat možnosťou pre ženy, ktoré sa tak rozhodli. Vyzvala politikov presadiť vyššiu mieru sexuálnej výchovy a neuprieť právo na voľbu tým, ktorí ju potrebujú.

Eva Eperješiová: Nádej zachrániť čo len jediný život stojí za zmenu zákona

Veď čo je viac ako ľudský život?

Rozhovor s Evou Eperješiovou, matkou 5 dospelých detí. Zažila a pretrpela si stratu dieťatka po spontánnom potrate. Nesúdi ani neodsudzuje ženy, ktoré sa rozhodli nechať usmrtiť bytosť vo svojom tele. Aj keď si nevie predstaviť, že by sa sama k takému kroku odhodlala.

• Čo pre Teba znamenala rodina ako pre malé dievčatko, školáčku, gymnazistku? Čo znamená ako pre mamu a dnes už aj starú mamu?

Kým som bola dieťa, či školáčka, vôbec som si túto otázku nekládla. Bola pre mňa úplná samozrejmosť, že žijem v rodine, s rodičmi, tromi mladšími súrodencami a s babičkou. Tú som mala veľmi rada, považujem za vynikajúce, že som ju zažila v našej rodine a že som vyrástla s pocitom, že tvorí neoddeliteľnú súčasť našej rodiny. Žili sme na dedine neďaleko Košíc a na gymnáziu v meste som si začala uvedomovať, že žiť v spokojnej veľkej rodine nie je až takou samozrejmosťou.