VEĽKÝ TÝŽDEŇ. A jeho kľúčové udalosti.

V katolíckej cirkvi západného obradu.

Dnes vstupujeme do vyvrcholenia pôstneho obdobia.
A zároveň do bezprostrednej blízkosti Veľkej noci.

Kvetná (Palmová) nedeľa otvára dvere Veľkého (Svätého) týždňa.
Vtedy si pripomíname udalosti, ktoré zásadne ovplyvnili náš život.

Budeme sledovať človeka v jeho rôznych podobách – slabého, nestáleho, idúceho s davom i proti nemu, verného, vytrvalého i zrádzajúceho, ubližujúceho i pomáhajúceho, súcitného i mučiaceho, zrádzajúceho a zúfalého, i ľutujúceho a kajúceho... a budeme uvažovať, v akých rôznych polohách nachádzame sami seba...

VIANOČNÉ OBDOBIE. Od Narodenia Pána. Po Krst Pána.

Sviatky Rímskokatolíckej cirkvi od Štedrého dňa po Troch kráľov a Krst Pána.

Po štvrtej adventnej nedeli je čas do Štedrého večera rôzny – od necelého dňa (v roku, keď 24.12. vychádza na nedeľu a ráno ju ešte slávime ako 4. adventnú nedeľu), kedy táto nedeľa plynule prechádza do Štedrého večera, až po 6 dní, kedy Štedrý večer pripadne až na sobotu po 4. adventnej nedeli.

Štedrý večer je vigíliou sviatku Narodenia Pána. Pripomíname si už v predvečer sviatku veľkú Božiu štedrosť, keď nám Boh daroval Dar nad všetky dary – seba samého v ľudskej podobe, v podobe malého dieťaťa. Preto sa aj my navzájom obdarúvame, aby sme konali podobne – robili radosť našim blízkym, či priateľom.

SVIATOK NARODENIA PÁNA

(Prvý sviatok vianočný, 25. decembra)

Je TÝM dňom, ktorý tvorí centrum Vianoc. Naše zraky sa upierajú do jasieľ na maličké bezbranné dieťa. Boh nie nadarmo vymyslel plán spásy pre nás takým spôsobom. Keby bol zostal pre nás nedosiahnuteľný, tam kdesi vysoko „v oblakoch“, ťažko by sme si k nemu nahádzali cestu a vzťah. No „v plnosti času“ sa Slovo stalo telom. Slovo, ktoré je od večnosti a ktoré je od večnosti spoločenstvom v Trojici, sa sklonilo k zemi a v konkrétnom čase sa jej dotklo v podobe človeka: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“(Jn 3,16).

Aj keď sa Ježišovo narodenie podáva v každom z evanjelií inak a v každom z nich sa detaily rôznia, predsa je ich posolstvo pre nás a zároveň odpoveď na otázku PREČO sa Ježiš narodil jednoznačné:

„Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,4-5).

ADVENT. Čas stíšenia a ponoru do seba.

Duchovný pohľad na začiatok liturgického roka v rímskokatolíckej cirkvi.

ADVENT

Slovo advent (z lat. adventus) znamená príchod. V rímskokatolíckej cirkvi sa ním začína nový liturgický rok. Je časom dvojakého očakávania – príchodu vteleného Boha narodeného v Betleheme na tento svet a druhého (eschatologického) príchodu Ježiša Krista na konci čias. Zároveň sa so zvláštnou úctou pripomína aj Ježišova Matka Mária v prvej časti adventu tzv. rorátmi do 16. decembra.

Ich názov pochádza z prvých slov omšového úvodného spevu:
„Rorate, caeli desuper et nubes pluant iustum – Roste nebesia
z výsosti, oblaky nech pršia Spravodlivého.“

ZASTAVME ABORTY Z VÔLE ZÁKONA. A ľubovôle matky.

Otvorený list Iniciatívy IDE O ŽIVOT živáčika poslancom NÁRODNEJ RADY SR k novele Zákona 73/1986 Zb. o umelom ukončení tehotenstva potratom.

 

O niekoľko dní bude parlament prerokovávať návrh novely Zákona 73/1986 Zb. o umelom ukončení tehotenstva potratom. Predkladateľom návrhu je poslanec za OĽANO Martin Čepček.

 

Ako v nebi © Iva Štrbová-Jarošová

Iniciatíva IDE O ŽIVOT živáčika združuje kresťanov a ateistov, ktorí sa téme potratov venujú mnoho rokov. A stoja na strane ochrany nenarodeného života od počatia.

REBEL IDE ZĽUDŠTIŤ ZÁKON. A vrátiť nenarodeným dôstojnosť.

Poslanec Martin Čepček, klub OĽANO, 19. januára 2021 predložil do NR SR návrh novely Zákona č. 73/1986 Zb. o umelom ukončení tehotenstva potratom.

 

 

 

ÚVOD

V západnej civilizácii súperia DVA HODNOTOVÉ PRÚDY.

 

PRO-ABORT chráni matku a jej právo usmrtiť nenarodené dieťa.

PRO-LIFE chráni právo nenarodeného dieťaťa na život.

 

 

 

I. STATUS QUO

STATUS QUO vzťahu matky a dieťaťa v maternici na Slovensku určuje ZÁKON 73/1986 Zb.

 

NÁMAHA ZVYŠUJE VNÍMAVOSŤ. A ochotu pomôcť.

Poznámky k článku ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÉ DIEŤA...

 

Po prvom prečítaní článku sa zdá, že ide o vyvážený pohľad otca dennodenne konfrontovaného so starostlivosťou o dieťa s ŤZP. Opätovný pohľad na fakty, ktoré vymenúva, zažne v hlave červené kontrolky... z nahromadenia tendenčných zovšeobecnení, poloprávd až neprávd.

 

• Otec dieťaťa s ŤZP tvrdí, že prívrženci pro-life idú proti vedeckým faktom/záverom.

 

Naozaj? Práve veda priniesla poznanie, že ľudský život vzniká v momente oplodnenia vajíčka spermiou. Všetky reči, dokedy je v tele matky „zhluk buniek“ a odkedy človek, sú len snahou zastrieť tento neodškriepiteľný fakt a postaviť sa do roly sudcov s právom vyriecť ortieľ smrti...

 

MILAN RÚFUS. SLOVO v službe ŽIVOTU

Začalo sa to nezáväznou otázkou, keď sme pripravovali jeden príspevok:
Nenapíšeš prosím medailón o Rúfusovi?

 

Najradšej by som nechala hovoriť iba Milana Rúfusa, lebo niet nič silnejšieho, čo o ňom povedať, než samotné jeho slová. Hovoria o ňom všetko.

 

V jeho slovách sa múdrosť viaže s pokorou.
Jeho texty sú studnicou pokladov.

 

Pre mňa je človekom hlbokého ponoru do života v celej jeho šírke, výške i hĺbke. Je majstrom v nazeraní na život z najrôznejších uhlov pohľadu a očami najrôznejších ľudí od detí po starcov. Je majstrom pozorovania života, jeho kolobehu, dní všedných i sviatočných, trápení i radosti, smútku i šťastia, bolesti i nádeje, viery i zmyslu života.

 

Eva Eperješiová: Nádej zachrániť čo len jediný život stojí za zmenu zákona

Veď čo je viac ako ľudský život?

Rozhovor s Evou Eperješiovou, matkou 5 dospelých detí. Zažila a pretrpela si stratu dieťatka po spontánnom potrate. Nesúdi ani neodsudzuje ženy, ktoré sa rozhodli nechať usmrtiť bytosť vo svojom tele. Aj keď si nevie predstaviť, že by sa sama k takému kroku odhodlala.

• Čo pre Teba znamenala rodina ako pre malé dievčatko, školáčku, gymnazistku? Čo znamená ako pre mamu a dnes už aj starú mamu?

Kým som bola dieťa, či školáčka, vôbec som si túto otázku nekládla. Bola pre mňa úplná samozrejmosť, že žijem v rodine, s rodičmi, tromi mladšími súrodencami a s babičkou. Tú som mala veľmi rada, považujem za vynikajúce, že som ju zažila v našej rodine a že som vyrástla s pocitom, že tvorí neoddeliteľnú súčasť našej rodiny. Žili sme na dedine neďaleko Košíc a na gymnáziu v meste som si začala uvedomovať, že žiť v spokojnej veľkej rodine nie je až takou samozrejmosťou.