Kde sa stúpenci potratov a ochrancovia života v tele matky míňajú?
Kde sa ich predstavy môžu stretnúť?
Prívrženci
zvýšenia ochrany života v tele matky dostali v parlamente K. O.. N-tý pokus zmeniť
zákon o interrupcii znova zlyhal. Akiste aj preto, že sa prekladatelia
nezhodli ani len na prieniku svojich návrhov. A aby ich nebolo málo, predložili
rovno štyri.
Presne pred týždňom pri sledovaní
pochodu ZA ŽIVOT veriacu kresťanku Zuzanu P. „pochytil veľký hnev“. Do fb-statusu napísala „niekoľko ťažkých, ale úprimných slov“.
Konzervatívny
prúd v cirkvi doviedol Zuzana P. do situácie, kedy chcela využiť možnosť
potratu.
Osobná
skúsenosť ju priviedla k podpore súčasnej legislatívy.
Konzervatívne
prostredie malo na Zuzanu počas dospievania nemalý vplyv. V cirkvi získala o sexualite
a intimite skreslenú predstavu. O znásilnení si myslela, že jej sa to
nemôže stať. O vzájomnom súhlase pri intimite ju v škole neučili. Dlho verila,
že musí byť pre muža poslušnou ženou, že sex pred svadbou a mimo výlučného
vzťahu je čosi špinavé.
Keď začala
sexuálne žiť, cítila sa špinavá, nehodná, prvé skúsenosti so sexom znížili jej
sebavedomie. Prenasledoval ju oblak temnoty. Nevedela sa ku sexu zdravo
postaviť a v prípade potreby sa brániť. Mala nízke sebavedomie a pocit viny
z nenaplnenia ideálu konzervatívnej komunity. V tomto období bola
znásilnená. Po znásilnení jej sebavedomie ešte viac kleslo, no v jednej veci sa
jej vyjasnilo. Ako jedinú možnosť v prípade otehotnenia začala vidieť
potrat. Našťastie neotehotnela a toto rozhodnutie nemusela zvažovať.
Zuzana je
presvedčená, že treba zachovať platnú legislatívu s lehotou 12 týždňov vrátane
možnosti interrupcie bez udania dôvodu. Skrátenie lehoty z 12 na 8 týždňov považuje
prakticky za zákaz. Chce, aby sme boli otvorenou spoločnosťou, kde je potrat
možnosťou pre ženy, ktoré sa tak rozhodli. Vyzvala politikov presadiť vyššiu
mieru sexuálnej výchovy a neuprieť právo na voľbu tým, ktorí ju potrebujú.
Rozhovor s Evou Eperješiovou,
matkou 5 dospelých detí. Zažila a pretrpela si stratu dieťatka po spontánnom
potrate. Nesúdi ani neodsudzuje ženy, ktoré sa rozhodli nechať usmrtiť bytosť
vo svojom tele. Aj keď si nevie predstaviť, že by sa sama k takému kroku
odhodlala.
• Čo pre Teba znamenala rodina ako pre malé
dievčatko, školáčku, gymnazistku? Čo znamená ako pre mamu a dnes už aj starú mamu?
Kým som bola dieťa, či školáčka, vôbec som si túto
otázku nekládla. Bola pre mňa úplná samozrejmosť, že žijem v rodine,
s rodičmi, tromi mladšími súrodencami a s babičkou. Tú som mala
veľmi rada, považujem za vynikajúce, že som ju zažila v našej rodine
a že som vyrástla s pocitom, že tvorí neoddeliteľnú súčasť našej
rodiny. Žili sme na dedine neďaleko Košíc a na gymnáziu v meste som si začala
uvedomovať, že žiť v spokojnej veľkej rodine nie je až takou
samozrejmosťou.