16 augusta 2020

Ján Smrek: BÁSEŇ O KRÁSNEJ MATKE

BÁSEŇ O KRÁSNEJ MATKE
 
Prekrásna matka!
Hoc sú už jej vlasy
strieborne lesklé,
predsa jej však neubudlo z krásy,
bo svetu dala
krásnu dcéru.
 
A svet sa díva na obe
a kochá sa v ich podobe.
 
Akou je dcéra dnes,
jej matka bola niekedy,
upomínajúc na kvety –
a aká je dnes matka vznešená,
takou sa niekdy dcéra stane.
Medzi nimi
je všetko čudne zharmonizované.
 
Matka má oči ako uhoľ
a sú to oči dcérine.
Tie hľadia s ohňom na človeka
a tamtie krotko, nevinne.
 
Jedny z nich velia: poľúb pery
osemnásť ročnej dcéry.
A druhé: kľakni pred matkou
a bav ju žitia pohádkou!
 
Ó, oči dcéry, oči matky,
ktoré ste drahšie človeku?
Jedna ich nosí ku bielemu,
k čiernemu druhá obleku.
Môž` milovať však v dcére matku
a obom vravieť o šťastí,
hovoriť jednej: svätá ste mi,
tej druhej: moja, moja, ty!
 
Musí sa riecť i smutné to:
nebude matky kedysi!
Však v dcére budú zachované
jej drahocenné obrysy.
Uteká život ako rieka,
z dcéry sa matka stane raz
a po rokoch sa zopakuje
metamorfóza krás.






2 komentáre:

  1. vždy som milovala túto prekrásnu báseň...naozaj hlbokú a pravdivú

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherná a pravdivá báseň. Skláňam sa pred úžasným básnikom.

    OdpovedaťOdstrániť