Iva Štrbová-Jarošová: BÁSNE A OBRAZY I.

Výber básní a obrazov Ivy Štrbovej-Jarošovej pre cyklus 
✸ ŽIVOT ○ POTOMOK ○ ABORT †

 

JSEM ŽENA-ZÁHADA

 

od nepaměti ukrytá
v hlubinách prapodstaty
počátku
dětského smíchu…

 

© Iva Štrbová-Jarošová

 

Poetica Musica. ÁNO ZA RODINU 2/5 Hlava

RODINA, ODRAZ VYTRVALOSTI

 

Pomaly, ale isto sa charakteristickou črtou spájajúcou sa s rolou otca, stáva vytrvalosť. Dnes, keď sa často potláča proces a požadujú sa len okamžité výsledky, akoby sa cieľ dal dosiahnuť bez cesty, otec by mal byť prototypom vytrvalého človeka.

 

Poetica Musica. ÁNO ZA RODINU 1/5 Rodina

RODINA – ŽIVÁ

 

Skutočnosti, veci, ktorým sa venujeme, nás menia. Naša práca, záľuby, priatelia, no v prvom rade, rodina. Rodičia formujú deti a deti menia rodičov. Synovia občas premieňajú otcov opäť na chlapcov a mamy menia dievčatá na malé dámy... Počas rokov sa rodičia vzdávajú prvých ideálov, snov a zo svojich pomyselných oblakov zostupujú k prebaľovaniu, kŕmeniu, robeniu úloh a každodennému nekonečnému vysvetľovaniu, prečo sú niektoré veci dobré a správne a iné zasa nie.

 

Milan Rúfus: MODLITBA ZA RODIČOV

MODLITBA ZA RODIČOV

 

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.

 

Milan Rúfus: MODLITBA ZA DIEŤA

MODLITBA ZA DIEŤA

 

Pár krásnych jarí nám pred očami klíčia.
Kým ľudský údel zložia do hlávky.
Nechodia – bežia,
nehovoria – len kričia.
A vybuchujú – živé prskavky.

 

Poetica Musica. ÁNO ZA ŽIVOT 5/5 Byť hlasom

BYŤ HLASOM

 

Hovoriť je pre nás prirodzené pomaly rovnako ako dýchať. Z úst vypúšťame všeličo – od zbytočností až po vážne filozofické rozpravy. Predsa sa tak často stáva, že názor na nenarodený život sprevádza rozpačité ticho. Z mnohých strán na nás doslova útočí jednostranný pohľad, že neplánované alebo dokonca nechcené tehotenstvo je vždy iba príťaž.

 

Poetica Musica. ÁNO ZA ŽIVOT 4/5 Otcom

OTCOM

 

Muž... dobrodruh aj ten, ktorý po dlhej ceste víta doma. Objavuje, dobýja, získava, riskuje. Ak žena je tá, ktorá veľmi miluje, muž je v mene lásky nositeľom tvorivej sily. Jeho schopnosti sa najlepšie prejavujú, keď má priestor tvoriť a chrániť.

 

William Shakespeare: SONET #2

SONET #2

 

Až jednou oblehne čtyřicet zim tvé skráně
a tvoji hladkou tvář zbrázdí jak rádlo zemi,
až jednou v bědný cár se změní nečekaně
skvělý šat mládí, teď obdivovaný všemi,
a někdo zeptá se, co je z těch vzácných darů,
z těch vzácných pokladů tvých mladých šťastných dnů,
bylo by sžíravou hanbou a chválou zmaru
říci, že zapadly jako tvé oči v tmu.

Milan Rúfus: MODLITBA ZA NOVÉHO BRAČEKA

MODLITBA ZA NOVÉHO BRAČEKA

 

S mamičkou prišiel.
Neviem, čo sa stalo,
predtým ho u nás vôbec nebolo.
A len čo pohne rúčkou
smiešne malou,
už celý dom sa krúti okolo
a ja som nič.

 

Poetica Musica. ÁNO ZA ŽIVOT 3/5 O dieťati

O DIEŤATI

 

Ticho. Mĺkvo. Prázdno. Po dieťati neostalo nič. Ani náznak a pre mnohých ani spomienka. Problém by mal zmiznúť, vyriešiť sa... Životy dvoch ľudí by nemali ostať nijako poznačené. Namiesto toho sa však pomyselná prepletená niť rodičov roztrhla a na jej mieste ostal uzol, ktorý je pevný, nedá sa rozviazať a stále bude pripomínať čo sa odohralo.

 

Ján Smrek: BÁSEŇ O KRÁSNEJ MATKE

BÁSEŇ O KRÁSNEJ MATKE

 

Prekrásna matka!
Hoc sú už jej vlasy
strieborne lesklé,
predsa jej však neubudlo z krásy,
bo svetu dala
krásnu dcéru.

 

A svet sa díva na obe
a kochá sa v ich podobe.

 

William Shakespeare: SONET #1

SONET #1

 

Chceme mít potomstvo od všeho, co je krásné,
aby květ krásy zde nikdy kvést nepřestal,
nýbrž až dozraje, až opadne a zhasne,
aby zas dědic nes památku jeho dál;
ty ale, zahleděn jen do obrazu svého,
živíš svůj jas a třpyt jen z vlastní podstaty
a způsobuješ hlad tam, kde je hojnost všeho –
sám sobě nepřítel a k vlastní slasti zlý!

Poetica Musica. ÁNO ZA ŽIVOT 2/5 Matkám

MATKÁM

 

Najprirodzenejšia vlastnosť ženy je milovať. Žena dokáže prekročiť vlastný tieň, ďaleko presiahnuť svoje hranice, keď ide o otázku lásky. A v mene lásky je schopná vzdávať sa, podstupovať obete, bojovať, ale aj mať strach. Možno je to práve strach, ktorý sa premieňa až na rozhodnutie vziať dieťaťu život. Strach z príliš veľkej zmeny, strach zo straty milovaného muža alebo kariéry, strach z budúcnosti.

 

Milan Rúfus: POĎAKOVANIE ZA ŽIVOT

POĎAKOVANIE ZA ŽIVOT

 

A nadovšetko vďačný som Ti, Pane,
nadovšetko
a napriek všetkému
za účasť na zázraku
od brehov Ničoho medzi to Neslýchané
na čo niet ľudských slov
a ani nebudú.

 

Poetica Musica. ÁNO ZA ŽIVOT 1/5 Slovko o živote

SLOVKO O ŽIVOTE

 

Začína sa ako čosi nepatrné, neviditeľné. Nemôžeme sa ho dotknúť. A predsa je dokonalý už od prvého momentu. Krehký, rastúci, napredujúci, dynamický...

 

Život – miniatúra vekov. Veľké premeny prírody, ktoré sa diali počas miliónov rokov, napredovanie a pokroky civilizácií počas tisícročí – to všetko je úžasné, ale nemohli by sme to pozorovať, skúmať alebo tvoriť bez vlastnej fantastickej premeny, ktorá sa vtesnala do deviatich mesiacov.

 

Roger Keyes: HOKUSAI HOVORÍ

HOKUSAI HOVORÍ

Hokusai hovorí, hľaď pozorne.
Hovorí, dávaj pozor, všímaj si.
Hovorí, stále sa pozeraj, zostávaj zvedavý.
Hovorí, pozeranie nekončí.

Hovorí, teš sa na starnutie.
Hovorí, neustále sa meň,
viac pochopíš, kým naozaj si.
Hovorí, zasekni sa, prijmi to,
opakuj sa, kým je to zaujímavé.

José Ben-Kotel: AK TOTO JE CESTA

AK TOTO JE CESTA

Ak je toto cesta,
čo je vlastne cesta?

Je bytím v zakrivení Času, ako oblúk;
je pohľadom, ktorý upierame na líniu,
prvotnú a pôvodnú:
na pupočnú šnúru, ktorá spája loď s bytosťami,
s dieťaťom, ktorým sme kedysi, v zárodku tejto cesty, boli.

Zuzana Eperješiová: USPÁVANKA NENARODENÉHO

USPÁVANKA NENARODENÉHO

Posielam ti mesačný lúč
do tvojej studenej noci.
Možno si ma mohla chrániť,
no teraz budem ja za teba prosiť.

Zlož svoju unavenú hlavu,
je čas ísť spať.
Možno sa stretneme vo sne,
nemusíš sa o mňa báť.

Alžbeta Mráková: A ODPUSŤ NÁM NAŠE VINY

Skôr prejde ťava uchom ihly, ako detská hlava lonom ženy...

... lonom mamy, ktorá dieťa nechce. Prečo len?

Lebo volá svoje bezsvedomie právom.

Akým právom?

 

Čo si počnem? Povedalo dieťa počaté vo vajíčku ženy.

Mĺkvo je tu, mĺkvo. Nevie ešte eR. Myslí si však: Mŕtvo je tu, mŕtvo...

Namiesto trblietavého pokladu života je tu chlad.

Tam, kde mal byť život, svetlo a teplo, je len tma.

 

Alžbeta Babkovičová-Mráková: SVEDOMIE NAMIESTO PARAGRAFU

Kto z vás je bez viny, nech ma súdi,

že na celé ústa poviem, kto je vrahom.

Nepotrebujem na to pekne spracovanú

detektívku Agathy Christie,

stačí mi vidieť po kožu(ch).

 

Vrahovia chodia po svete usmievaví

a veľmi milí.

Kupujú si nový mejkap na zakrytie vrások,

alebo popíjajú z fľaše,

alebo si umývajú ruky po práci

a nikto si ich v meste ani nevšimne.