Iva Štrbová-Jarošová: BÁSNE A OBRAZY I.

Výber básní a obrazov Ivy Štrbovej-Jarošovej pre cyklus 
✸ ŽIVOT ○ POTOMOK ○ ABORT †

 

JSEM ŽENA-ZÁHADA

 

od nepaměti ukrytá
v hlubinách prapodstaty
počátku
dětského smíchu…

 

© Iva Štrbová-Jarošová

 

Dariusz Żuk-Olszewski: LICENCIA NA ZABÍJANIE. Margaret Sangerová a aborty v USA.

Slobodné zabíjanie v slobodnom svete? Planned Parenthood, organizácia, ktorú založila Margaret Sangerová, dnes prevádzkuje celosvetovú sieť potratových kliník. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Rozhodujúcu úlohu v snahe legalizovať abort v USA zohrala organizácia Planned Parenthood. A jej zakladateľka Margaret Sangerová (1879-1966). Propagátorka eugeniky a „rasovej hygieny“. Jedna z najvýznamnejších postáv pro-potratovej revolúcie. Dodnes ikona ľavicového a najmä feministického hnutia v USA.

Kto bola Margaret Sangerová?
Aké je politické a ideologické pozadie jej celoživotnej činnosti?

Hoci pochádzala z mnohodetnej rodiny írskych prisťahovalcov, už v mladosti ju nadchol model rodiny s nanajvýš dvomi deťmi. Po sobáši s W. Sangerom sa začala politicky angažovať vo feministickom hnutí. Vstúpila do Socialistickej strany Ameriky. Tá v roku 1919 dostala od V. I. Lenina pozvanie do Komunistickej internacionály (Kominterny). A časť jej predstaviteľov založila v septembri 1919 Komunistickú stranu Ameriky.

Dariusz Żuk-Olszewski: LICENCIA NA ZABÍJANIE. „Ženské práva“ Made in USSR.

Alexandra (Šura) Kollontaiová. Ľudová komisárka pre ženské otázky a ... potraty. Sovietske Rusko sa stalo prvou krajinou sveta, ktorá legalizovala zabíjanie nenarodených detí. A zabíjanie rozšírila takmer na priemyselnú škálu.(Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Je chladný novembrový deň roku 1917. V pracovni Vladimíra Lenina sa práve pripravuje prvé stretnutie novej sovietskej vlády (Sovnarkomu). Alexandra Kollontaiová, ľudová komisárka pre sociálnu starostlivosť, bude zodpovedať za „oslobodenie“ sovietskej ženy od pút rodenia a slúženia mužovi a deťom. Sovietska sexuálna revolúcia môže začať.

Alexandra Kollontaiová, kovaná komunistka, ktorú aj dnes feministky v západných krajinách oslavujú ako ikonu zápasu za ženské práva, sa narodila v roku 1872 v Petrohrade. V rodine generála Michaila Domontoviča a dcéry fínskeho továrnika Alexandry Masaliny-Mravinskej. Rodina mala ruských, ukrajinských, fínskych, nemeckých a francúzskych predkov. To predurčilo vynikajúce jazykové schopnosti mladej Alexandry. Tie neskôr využili boľševici vo svojom diplomatickom ťažení v Škandinávii, kde prežila dlhé roky. Na poste sovietskej veľvyslankyne vo Švédsku a Nórsku.