19 novembra 2021

Dariusz Żuk-Olszewski: LICENCIA NA ZABÍJANIE. „Ženské práva“ Made in USSR.

Alexandra (Šura) Kollontaiová. Ľudová komisárka pre ženské otázky a ... potraty. Sovietske Rusko sa stalo prvou krajinou sveta, ktorá legalizovala zabíjanie nenarodených detí. A zabíjanie rozšírila takmer na priemyselnú škálu. (krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE)
Je chladný novembrový deň roku 1917. V pracovni Vladimíra Lenina sa práve pripravuje prvé stretnutie novej sovietskej vlády (Sovnarkomu). Alexandra Kollontaiová, ľudová komisárka pre sociálnu starostlivosť, bude zodpovedať za „oslobodenie“ sovietskej ženy od pút rodenia a slúženia mužovi a deťom. Sovietska sexuálna revolúcia môže začať.
Alexandra Kollontaiová, kovaná komunistka, ktorú aj dnes feministky v západných krajinách oslavujú ako ikonu zápasu za ženské práva, sa narodila v roku 1872 v Petrohrade. V rodine generála Michaila Domontoviča a dcéry fínskeho továrnika Alexandry Masaliny-Mravinskej. Rodina mala ruských, ukrajinských, fínskych, nemeckých a francúzskych predkov. To predurčilo vynikajúce jazykové schopnosti mladej Alexandry. Tie neskôr využili boľševici vo svojom diplomatickom ťažení v Škandinávii, kde prežila dlhé roky. Na poste sovietskej veľvyslankyne vo Švédsku a Nórsku.
V roku 1898 odchádza do Švajčiarska, kde ruská socialistická emigrácia pracuje na plné obrátky na realizácii revolučného plánu. Tu sa prihlási na univerzitné štúdium. Angažuje sa vo feministickom prostredí. Spriatelí sa s „matkami revolúcie“ – Klárou Zetkinovou a Rózou Luxemburgovou.
V roku 1907 cestuje po Európe z poverenia Medzinárodného ženského výboru a organizuje ženy pre projekt svetovej revolúcie. Bojuje za „rodovú rovnosť“ a odstránenie „malomeštiackej morálky“, teda monogamného a výlučného manželstva.
V roku 1913 píše knihu NOVÁ ŽENA. Snaží sa v nej presvedčiť čitateľov a najmä čitateľky, že najdôležitejšou vlastnosťou novej ženy je vzdor voči „jednostrannej sexuálnej morálke“. Od tzv. menševikov prechádza k tzv. boľševikom. Na návrh Lenina odchádza do USA prednášať tzv. Leninské prednášky, aby získavala miestnych pre vec komunistickej revolúcie. Stáva sa jednou z jeho najbližších spolupracovníčok. Lenin využíva jej rečnícky talent, inteligenciu a sexepíl pri rozbehu revolučnej mašinérie.
V roku 1917 je so svojou revolučnou agitáciou osobitne úspešná medzi námorníkmi. Posádky vojenských lodí v petrohradskom prístave neboli príliš nadšené pre vec červenej revolúcie. Zakrátko ju však námorníci priam zbožňujú. Lenin si svoj nevšedný úlovok hýčka. Kollontaiová sa stáva členkou komunistickej vlády a prvou ženou na svete na poste ministerky. Dostáva do správy Ľudový komisariát (ministerstvo) pre sociálnu starostlivosť.
V roku 1920 preberá aj vedenie Ženotdelu (Oddelenie pre prácu medzi ženami). Táto sovietska inštitúcia má bojovať s negramotnosťou žien, umožniť im slobodný prístup k vzdelaniu, uľahčiť možnosť rozviesť sa, atď. Kollontaiová stanovuje ďalší cieľ – oslobodiť sovietske ženy od nutnosti rodiť. Iba niekoľko týždňov po prevzatí vedenia v Ženotdele predkladá vláde právnu normu, ktorá ako prvá na svete plne legalizuje, dekriminalizuje a depenalizuje abort.
Lenin 18. novembra 1920 podpisuje dekrét, ktorý „bezpodmienečne ruší všetky zákony trestajúce umelý potrat“ a garantuje každej žene bezplatný abort na požiadanie.
Diabolský stroj zabíjania nenarodených detí v Sovietskom Rusku vyráža plnou parou vpred. Za niekoľko desaťročí boľševici rozšíria zabíjanie vlastných nenarodených občanov na priemyselnú škálu.
Koľko abortov v Sovietskom Zväze uskutočnili od roku 1920 až do zániku Sovietskeho zväzu v roku 1991? Americký vedec Robert Johnston uvádza desivé číslo – 282.429.483 abortov.

Dariusz Żuk-Olszewski: LICENCIA NA ZABÍJANIE
Vydavateľstvo APPC - Antonio di Padova
Production Company s. r. o.
Košice 2021

Ukážku po dohode s autorom
pripravil Miro Ščibrany
IDE O ŽIVOT





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára