Eduard Chmelár: PUTIN JE AGRESOR. Biden nechce mier.

SKRÁTENÉ FB-STATUSY A ČLÁNKY 22.02.–12.04.2022.

• Kameňom úrazu je rozširovanie NATO. • Putin priviedol Rusko do medzinárodnej izolácie. • Znepokojovať by nás malo nielen konanie Putina, ale aj Bidena • Biden zrušil summit s Putinom. Predlžovanie vojny vyhovuje iba USA. • Táto vojna je aj vojnou o to, kto bude dovážať fosílne palivá do Európy. • Predlžovanie vojny zvyšuje riziko rozpadu Ukrajiny a ohrozenia územnej celistvosti SR. • Ak sa Západ v geopolitickej hre preráta, Rusko, Čína a India vytvoria silný blok. To povedie k marginalizácii Európy a úpadku statusu Ruska ako veľmoci. Rusko sa stane vazalom Číny. A Peking novým mocenským centrom.

22.02.2022
Toto nie je vojna o Ukrajinu, ale o nový svetový poriadok.

Rozhodnutie Vladimíra Putina uznať nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a vyslať do odštiepeneckých regiónov ruskú armádu je v medzinárodných vzťahoch za čiarou akceptovateľnosti. Vojnoví štváči vyprovokovali svoju malú vojnu. Carl von Clausewitz v diele O vojne upozornil, že väčšina správ, ktoré vo vojne dostávame, je nepravdivá. Cieľom je zmiasť protivníka tak, aby prestal veriť svojmu úsudku. Rozhodnutie Putina zaútočiť sa rodilo v závislosti od správania druhej strany. Minské dohody schválené Bezpečnostnou radou OSN neporušil včera Putin ako prvý. Minské dohody odmieta plniť Ukrajina, hoci sú pre ňu záväzné. Napriek tomu Západ nikdy netlačil, aby si Kyjev tieto záväzky plnil.

Čo znamená stáť za Ukrajinou?

Včerajší prejav ruského prezidenta je prelomový a znepokojujúci. Bolo cítiť, že Vladimír Putin prestal veriť na dohodu so Západom. Putin v nacionalistickom úvode dourážal a ponížil Ukrajinu. K Ukrajine sa správal bez rešpektu a pôsobil, akoby sa rozhodol oživiť ideu cárskeho Ruska. Ak je to pravda, potom sa treba postaviť za Ukrajinu so všetkou rozhodnosťou. Lenže, čo dnes znamená stáť za Ukrajinou? Stáť za ukrajinským vedením, čo je to isté ako stáť za Bielym domom, Pentagonom a CIA? Alebo stáť za zneisteným ukrajinským národom, ktorý sa obáva o svoju budúcnosť? Alebo stáť za nešťastným obyvateľstvom Donecka a Luhanska sužovaným vojnou?

Putin naznačoval, že Ukrajina je riadená zo zahraničia. A nebol ďaleko od pravdy. Američanom ide o Ukrajincov asi tak ako o Papuáncov. Pre nich sú to len živé štíty v ťažení proti Rusku. Ukrajina je zástupný problém. Veľmocenský konflikt medzi USA a Ruskom je bojom o novú podobu európskej i globálnej bezpečnostnej architektúry. A tí, ktorí zrodom nového svetového poriadku budú najviac trpieť, sú obyvatelia strednej a východnej Európy.

Buď sa budeme cítiť bezpečne všetci alebo nikto

Pred 15 rokmi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Vladimír Putin obvinil Washington, že používa vojenskú silu v medzinárodných vzťahoch a že pohŕda princípmi medzinárodného práva. Výsledok je, že nikto sa už necíti bezpečne. Preto vyzval na prehodnotenie architektúry globálnej bezpečnosti. Vo Washingtone a Bruseli tieto požiadavky odmietli. Moskva odvtedy prestala dbať na to, čo si na Západe myslia o jej rozhodnutiach.

Hlavným kameňom úrazu bolo rozširovanie NATO. Za geopolitickú chybu USA ho označil architekt politiky zadržiavania ZSSR George Kennan, býv. šéf diplomacie Henry Kissinger a ďalší. Rozširovanie NATO bolo pyramídovou hrou. Krátkodobo navodzovalo pocit bezpečia, ale keď narazilo na záujmy jadrovej veľmoci, stalo sa zdrojom zvyšovania nestability.

Ukrajine hrozí rozpad

Rozhodnutím 22.02.22 Vladimír Putin prekročil Rubikon. Moskva rezignovala na možnosť, že USA a EÚ začnú brať jej bezpečnostné obavy vážne. Neústupčivosť Západu je iracionálna. Ukrajinské vedenie sa dostalo do geopolitickej pasce a Ukrajine v tejto chvíli hrozí, že sa rozsype.

Voči Ukrajincom nie je fér, že k nim nie sme úprimní. Rozpadávajúci sa štát, ktorý rozožiera korupcia, ktorý prenasleduje menšiny tak kruto ako žiadna iná európska krajina, ktorý zakázal najvplyvnejšie opozičné médiá, ktorý prakticky nemá nezávislé súdy – takýto štát nepatrí do civilizovanej Európy.

V tomto konflikte hrajú svoju hru Rusko aj USA, ale Európa a Ukrajina svoju hru nehrajú. Fňukáme, že nás Rusko rozdeľuje. V skutočnosti sme rozdelení dávno. Na trójske kone USA (Poľsko, Slovensko, Rumunsko, pobaltské štáty). A európske jadro (Francúzsko, Nemecko, Taliansko). A ten, kto nás rozdeľuje a kto zjednotenú Európu považuje za ohrozenie národnej bezpečnosti, sedí vo Washingtone.

Nepodľahnime vojnovým štváčom a burcovaniu do konfliktu. Ešte stále môžeme vojne zabrániť. Ale musíme vytvárať atmosféru dôvery. Nesmieme len stupňovať požiadavky voči Rusku, ale ukázať aj dobrú vôľu. Nie ustupovaním vo veci suverenity Ukrajiny. Ale vytváraním vzájomne výhodného bezpečnostného prostredia. Mier neznamená porážku, ale zmierenie. Politici, ktorí chcú jadrovú veľmoc poraziť a zničiť, patria do kazajky, nie za rokovací stôl.

23.02.2022
Vladimír Putin je zlým svedomím krutého sveta, ktorý sme vytvorili.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken odmietol schôdzku so Sergejom Lavrovom. Prezident USA Joe Biden zrušil summit s Vladimírom Putinom. Podľa nich to už nemá zmysel. USA neurobili pre mier na Ukrajine vôbec nič. Washington dosiahol, čo chcel. Rozdelil Európu a zničil rusko-nemecký energetický projekt Nord Stream 2.

Nároky Ruska voči Ukrajine sú v 21. storočí neprijateľné. Putinov historický exkurz je absurdný. Na druhej strane obraz Putina ako „nového Hitlera“ je falošný. Poslanec za SaS Peter Osuský včera na TA3 rozprával patetické bludy. Prirovnávať beštiálneho masového vraha k akokoľvek cynickému Putinovi je nehoráznosť. Reductio ad Hitlerum je argumentačný podvod. Tak bol k Hitlerovi prirovnávaný Slobodan Miloševič, Saddám Husajn, Muammar Kaddáfí, Baššár Asad a ďalší.

Vladimír Putin je zrkadlovým obrazom západnej civilizácie. Postupuje rovnako, ako sme sa správali my. Keď NATO vzalo Srbsku násilím Kosovo, Václav Havel navrhol, aby sme tam poslali "mierové zbory". Čo robí Putin na Donbase? To isté. A ešte stále sú americké vojnové zločiny s tými ruskými neporovnateľné. USA majú na svedomí milióny mŕtvych. Rozbili Blízky východ i severnú Afriku. Tí, ktorí dnes volajú po sankciách, mlčia o najhroznejšej vojne súčasnosti v Jemene. Tá si už vyžiadala 400 000 mŕtvych. A jej vinníkov (USA a Saudskú Arábiu) podporujú.

Putin je naším zlým svedomím. A odrazom krutého sveta, ktorý sme vytvorili.

24.02.2022
Vojna nie je krajné riešenie! Vojna nie je žiadne riešenie!

Najvýznamnejší ukrajinský básnik Taras Ševčenko (1814 - 1861) vyhlásil, že spomedzi Slovanov nikto tak nerozumie Ukrajincom ako Slováci. Dnes sa nedá Ukrajincom nerozumieť. To, čo dnes nadránom urobil Vladimír Putin, je absolútne neprijateľné a neospravedlniteľné. Je to vojnový zločin. Toto sa nemalo stať. Toto je voda na mlyn agresívnym vojnychtivým ľuďom, ktorí sa budú opájať víťazstvom, hoci dnes prehralo celé ľudstvo. V tento temný deň vyjadrujem najhlbšiu solidaritu s trpiacim ukrajinským ľudom. Ostro protestujem proti ruskej vojenskej agresii a volám: Vojna nie je krajné riešenie! Vojna nie je žiadne riešenie!

25.02.2022
Prezident Zelenskyj konečne pochopil, že sa na neho Západ vykašľal.

Súhlas Kyjeva a Moskvy so začatím rokovaní o neutralite je po dlhom čase prvou dobrou správou, ktorá dáva nádej na zastavenie krviprelievania. Slovensko mohlo ponúknuť Bratislavu ako miesto mierových rozhovorov. Túto výhodu sme stratili výrazne proamerickou orientáciou. Navyše, nebezpečenstvo, ktoré dnes hrozí Slovensku, je zneužitie situácie na umlčanie kritikov a nastolenie diktatúry.

24.02.2022
Jedinou cestou k nastoleniu mieru je dohoda o neutralite. casopisargument.cz

Ak chcú slušnoľudia odsudzovať nenávisť, mali by začať u svojich prívržencov, ktorí vyzývajú na lynč.

Zástupca šéfredaktorky denníka Sme Jakub Filo dnes ráno publikoval FB status, v ktorom uverejnil zoznam ľudí, ktorí podľa neho vykonávajú službu v prospech nepriateľa a obhajujú ruské záujmy. Pýtam sa tých, ktorí zverejňujú takéto zoznamy, či je to výzva na lynč a žiadam ich, aby s tým prestali, ak túto spoločnosť nechcú priviesť k občianskej vojne. Teraz máte možnosť dokázať, že ste proti nenávisti, keď ju iniciujú vaši prívrženci. Teraz máte možnosť ukázať, akí demokrati ste. Alebo či vo vás drieme viac protofašistického myslenia, ako ste ochotní si pripustiť. Obnažujete tým vaše skutočné úmysly.

Táto vojna nebude mať len ľudské obete. Bude mať následky aj na úroveň demokracie. Priestor na slobodné myslenie sa zúži. Všetky vojny NATO a ich obete budú vymazané a zabudnuté. Propagandistický naratív sa zakonzervuje a prehĺbi. Nebude priestor na poukazovanie na západný podiel na eskalácii tohto konfliktu. Ten priestor tu bol aj tak dlhodobo malý. Spoločnosť je zaslepená rusofóbiou a šovinizmom. Táto spoločnosť sa fašizuje. Tí, ktorí si želali vojnu, ju dostali a sú zaslepení pocitom víťazstva. V skutočnosti prehralo celé ľudstvo.

26.02.2022
Vyzývam na okamžité ukončenie verejného lynčovania a útokov voči slobode prejavu.

To, čo sa tu deje v posledných hodinách a dňoch, je verejný lynč. NIKDY som nepodporoval ŽIADNU vojnu. A jednoznačne som odsúdil ruskú agresiu. To, čo robí Putin, nemožno nazvať inak ako vojnový zločin. A vyprosím si, aby ľudia terorizovali slobodomyseľných ľudí a usilovali sa ich umlčať. Kategoricky protestujem proti tomu, ako sa na Slovensku zavádza cenzúra. Demokratická spoločnosť nemôže tolerovať, aby sa kriticky zmýšľajúcim ľuďom vyhrážali dlhoročným väzením alebo dokonca doživotím a organizovali proti nim verejný lynč.

Keď sa mi niekoľko dní vyhrážajú psychopati obesením, odbijú to len odkazmi, že to sú len sprosté žarty a aby som zo seba nerobil obeť. Polícia sa začala vyhrážať, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine budú proti vojnovým štváčom zasahovať špeciálne jednotky a hrozí im doživotie. Nech sa páči. Jedného takého vám ukážem. Volá sa Peter Osuský, je poslancom NR SR za SaS. V parlamente povedal, že nemá žiaden pocit viny za bombardovanie Juhoslávie, lebo Srbi si to vraj zaslúžili. Pred viac ako dvoma desaťročiami označil zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki za najväčšie dobrodenie ľudstva. Mnohí politici, novinári a analytici schvaľovali a obhajovali najšpinavšie vojny vrátane tej v Iraku – Mikuláš Dzurinda, Ivan Miloš, Ivan Šimko, Ivan Korčok, Robert Ondrejcsák, František Šebej, Peter Osuský, Martin Šimečka, Matúš Kostolný, Peter Schutz, Štefan Hríb, Grigorij Mesežnikov, Michal Vašečka, Pavol Demeš a ďalší. Prečo ste dosiaľ neodstíhali ich? Dodnes sa ani neospravedlnili, ani to neoľutovali.

Vyzývam prezidentku republiky, aby jednoznačne odmietla verejný lynč proti kriticky zmýšľajúcim intelektuálom.

Po porade s docentom Drgoncom bezprecedentný útok na moju osobu budem riešiť súdnou cestou.

Je čas brániť sa. Nenechajte sa zastrašiť! Pravda oslobodzuje.

28.02.2022
Ak chceš mier, pripravuj mier.

Vojna je hrozná vec, je to prehra všetkých. Nikdy nebolo ťažšie pracovať pre mier ako dnes.

Víťazoslávna póza Ivana Korčoka a spol, že oni mali pravdu, je skrz naskrz falošná. Oni nespravili pre mier a pre to, aby sa situácia nevyhrotila až do vojenského konfliktu, NIČ. Celý čas stupňovali napätie, rozoštvávali. Áno, Putin je agresor, ale oni nie sú mierotvorcovia. Len dve hodiny sa včera naši vládni predstavitelia vytešovali, že ponúkli Bratislavu ako miesto mierových rokovaní. Vzápätí to Putin odmietol a prvé stretnutie sa má uskutočniť na bielorusko-ukrajinských hraniciach... Slovensko stratilo svoju výhodu, že malo výborné vzťahy s oboma stranami rôznych konfliktov. Stratilo ju vinou súčasnej vlády a prezidentky, ktorí vychýlili kurz našej zahraničnej politiky tak výrazne proamerickým smerom, že na to musel upozorniť aj Vladimír Putin pri nástupnej audiencii nového slovenského veľvyslanca.

Mojím dlhodobým snom je, aby bolo Slovensko mierovým štátom v strednej Európe. Lenže to pri súčasnej politike nie je možné. Slovenskí politici sa odvolávali na pápeža, ale pápež vo svojom volaní po odzbrojení a mieri zostal osamotený.

Musíme tvoriť opozíciu k súčasnému militantnému kurzu. Francúzsky filozof a pacifista Jean-Paul Sartre učil, že jediný spôsob, ako ubrániť mier, je neviesť vojnu. Mier kladie na človeka iné požiadavky ako vojna. Musíme vytvárať také podmienky pre rozvoj kultúry mieru, aby vojna nenastala.

Mieroví aktivisti sa nesmú nechať zatlačiť do defenzívy. Mám na mysli vyvinutie diplomatického tlaku, ktorý donúti Moskvu stiahnuť sa. Obávam sa najhoršieho. Obávam sa, že aj keby sa chceli Ukrajinci a Rusi dohodnúť, nedovolia im to tí, ktorí tam v extrémne veľkom objeme dovážajú zbrane. Stojím jednoznačne na strane Ukrajiny. Ale stáť na strane ukrajinského ľudu neznamená podporovať vojnu.

Ukrajinská mierová aktivistka Nina Potarská vyjadrila pocity mnohých Ukrajincov: „Dve imperialistické mocnosti si chcú rozdeliť moju krajinu. My však chceme žiť v mieri. Prosím vás, zostaňte ľuďmi. Zastavte tú nočnú moru a vráťte sa za rokovací stôl. To, čo sa deje, je strašné.“

Ten, kto chce mier, musí pripravovať mier. Nie hromadiť tam zbrane. Inak tá vojna bude dlhá a desivo krvavá.

Tento konflikt sa nedá ukončiť víťazstvom, ale jedine zmierením.

28.02.2022
Prijať Ukrajinu do EÚ v tomto stave je šialenstvo.

Prezidenti Česka, Slovenska, Poľska, Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Slovinska na čele so Zuzanou Čaputovou žiadajú čo najskoršie prijatie Ukrajiny do EÚ. Je to jeden z najšialenejších nápadov, aké sa v poslednej dobe zrodili. Členstvo v EÚ nie je za zásluhy. Vyžaduje splniť náročné politické, ekonomické a inštitucionálne kritériá. Musel ich splniť každý, vrátane nás. Bez týchto demokratických štandardov by EÚ nemala zmysel.

Ukrajina nie je demokratický štát. Podľa Index of Democracy patrí medzi hybridné režimy a je až na 86. mieste. Ukrajina je korupciou rozožratý a ekonomicky sa rozkladajúci štát, v ktorom sú kruto prenasledované menšiny tak ako nikde v Európe, v ktorom prakticky neexistuje nezávislú súdnictvo a v ktorom sú zakázané viaceré opozičné médiá.

Členstvo Ukrajiny v EÚ nie je na programe dňa. Ukrajine treba pomáhať, ale nie tak, že si kolektívne pustíme žilou.

01.03.2022
Zastavte ten antiruský šovinizmus.

Najväčšie škody táto vojna napácha na povesti Ruska. Moskva tento konflikt morálne už prehrala. Diskurz, ktorý sa celé desaťročia viedol o tejto krajine, bol rýdzo šovinistický. Studená vojna voči Rusku sa nikdy neskončila. Po prepadnutí Ukrajiny je akceptácia Ruska v nedohľadne. Vladimír Putin svoju krajinu priviedol do medzinárodnej izolácie.

Napriek tomu sa musím rázne ohradiť voči tým, ktorí dnes šikanujú najvýznamnejšie osobnosti športu, umenia a vedy len preto, že sú Rusi. Protestujem proti tomuto šovinizmu. Vynucovanie si politických postojov od ľudí, ktorí nikdy neboli politicky aktívni, je agresívny nátlak.

To, čo sa deje v západnom svete, je sotva uveriteľné.

Jeden z najväčších dirigentov súčasnosti Valerij Gergijev dostal od primátora Mníchova v piatok ultimátum, že buď do pondelka verejne odsúdi „brutálnu útočnú vojnu“ Ruska proti Ukrajine, alebo na poste šéfa Mníchovských filharmonikov končí. Gergijev ponižujúci nátlak odmietol a dostal výpoveď. Jedna z najväčších operných hviezd Anna Netrebko na sociálnej sieti uviedla, že je proti tejto vojne a že si želá, aby sa skončila a ľudia mohli žiť v mieri, no zároveň označila za neprijateľné, aby ktokoľvek nútil umelcov odsudzovať svoju vlasť. Nepomohlo jej to. V milánskej La Scale skončila. Operný kritik Robert Bayer zareagoval tak, že jej odsúdenie vojny nestačí a že sa od nej očakáva „väčšia angažovanosť“, v opačnom prípade je správne, že sa takýmto ľuďom „dvere do liberálneho slobodného sveta zatvárajú“. To je čistý fanatizmus...

A to nie je všetko.

Bývalý hokejista Michal Handzuš vyzýva ruských hokejistov, aby opustili NHL. V čase vojny v Iraku mlčal. Vtedy boli milióny dolárov, ktoré zarábal vo Philadelphia Flyers, pre neho dôležitejšie ako morálne princípy?

Pohon na Rusov sa vystupňoval aj u nás. Na niekoľkých reštauráciách sa objavili nápisy „Rusov neobsluhujeme“. Naša olympijská víťazka Nasťa Kuzminová sa za svoj ruský pôvod stala terčom kyberšikany. A ministerka kultúry Natália Milanová na svoju FB stránku zavesila oznam, že končí spoluprácu s ruskými inštitúciami a zastavuje všetky plánované projekty s nimi.

Vážení, preskočilo vám?!

Na nenávisti Západu voči Rusku sa za posledných dvesto rokov nič nezmenilo. Dnes dostala táto nenávisť oficiálne posvätenie. No ostrakizovať významné osobnosti iba preto, že sú Rusi, je ďaleko za hranicou prijateľného.

Na prejavy šovinizmu a hanobenia národa má táto civilizácia snáď ešte stále paragrafy. A ak sme právny štát, mali by sme to zastaviť. Žiaden šovinista sa nemôže označovať za demokrata, a už vôbec nie za slušného človeka.

02.03.2022
Kto je tu vlastne za mier?

Bolo 20. marca 2003, dve hodiny ráno v mimoriadnom štúdiu STV. Na Bagdad dopadali prvé americké bomby a ja som vyhlásil, že táto vojna sa skončí fiaskom a destabilizáciou celého regiónu. Mesežnikov si bol istý, že zbrane hromadného ničenia sa tam nájdu, že Irak treba oslobodiť od diktátora a medzinárodné právo nie je potrebné dodržiavať. Podobne sa vyjadrovali Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Ivan Korčok, František Šebej, Peter Osuský, Rastislav Káčer, Ivan Šimko atď. Vojna v Iraku bola založená na lži a našim médiám to nevadí. Výsledok tejto krvavej katastrofy poznáme. Milión mŕtvych, rozvrátený región, posilnenie medzinárodného terorizmu a vznik Islamského štátu.

Urobili sme jednu obrovskú chybu, že sme sa s týmito indivíduami spravodlivo nevysporiadali hneď po tom, čo vyšli najavo ich klamstvá. Martin Šimečka, Matúš Kostolný, Peter Schutz alebo Andrej Bán z médií nemuseli odísť. Neprebehla žiadna sebareflexia, žiadna diskusia, nič. Tieto osoby boli naďalej považované za dôveryhodné. A tak sa dnes začali mstiť. Ivan Mikloš začal v médiách na mňa útočiť, že spoločnosť sa čo najskôr musí vysporiadať s takými ako ja. A Grigorij Mesežníkov, ktorý iba prvoplánovo hejtoval nepriateľov Ameriky, je dnes vyhlasovaný za „prognostika“ iba preto, lebo odjakživa nenávidel Rusko. Mesežnikov v článku na portáli Novín TV JOJ klamal. Tvrdil, že OZ Zjednotení za mier vzniklo na začiatku rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014. To nie je pravda. Vznikli sme pri príležitosti 75. výročia skončenia druhej svetovej vojny. Tvrdil, že sme sa aktivizovali vždy, keď bolo treba podporiť Rusko. To je vyslovená lož. Účelové je aj klamstvo, že sme vždy útočili iba na politiku našich spojencov. Kritizujeme vojny, zbrojenie a militarizmus. Naozaj nemôžeme za to, že vo všetkých ukazovateľoch vysoko vedú USA a NATO. Od začiatku odmietame anexiu Krymu a ostro sme odsúdili ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Ale nebudeme pískať tak, ako si to želajú militaristi. S pokojným svedomím môžem zopakovať, že nikdy som žiadne vojny nepodporoval.

Bez poznania súvislostí nepochopíme, ako k dnešnej vojne prišlo a kde sú korene súčasnej erózie medzinárodného poriadku. Väzia ešte v ulúpení Kosova. Tam sa začal rúcať celý systém založený na neporušiteľnosti hraníc. Dnes odrazu všetci hovoria, že si želajú mier. Ako je potom možné, keď chcú všetci mier, že vypukla vojna, ktorá má za týždeň tisícky obetí? Ak dlhodobo zámerne a nezodpovedne zvyšujete napätie a vojna skutočne vypukne, nie ste prorok, ale spoluvinník.

Výzva k mieru na Ukrajine požaduje: okamžité prímerie; mierové rokovania o ukončení vojny; moratórium na predaj zbraní do regiónu; odstránenie amerických rakiet z Rumunska a Poľska; demilitarizáciu Slovenska...

03.03.2022
Smeruje Slovensko k zmene režimu?

V skrátenom čase minulý piatok parlament schválil novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Tá umožňuje blokovať „škodlivý obsah na internete“. Čo je to za slovník? Toto obnovenie cenzúry poslanci odhlasovali 25. februára, v deň výročia komunistického prevratu roku 1948.

Kde-kto bude namietať, že „blokovanie“ predsa nie je cenzúra. V EÚ sa cenzúra nazýva „regulácia“ a propaganda „strategická komunikácia“.

Ak sa nevzoprieme obmedzovaniu slobody a demokracie, jedného dňa sa prebudíme v novej forme diktatúry, ktorej už nebudeme vedieť čeliť. Blokovanie, vypínanie, cenzúra sú v rozpore s Ústavou SR i judikatúrou ESĽP. Rozhodnutie parlamentu o obmedzení slobody prejavu slovenské mainstreamové médiá privítali. Ale už o dva dni šéfredaktori médií hlavného prúdu odsúdili obmedzovanie slobody novinárskej činnosti v Rusku. To, čo kritizujú v Rusku, schvaľujú u nás doma! V demokracii sa nesúhlas rieši argumentáciou, nie zákazom.

Ak im to prejde, budú to skúšať opäť a zasa a znova. Už stihli znormalizovať televízie. Niet oponentov, niet nikoho, kto by im narušil ten prúd lží, poloprávd a propagandy. Ale hlas tohto národa neumlčíte. Získali ste nových sluhov, ale nikdy si nezískate srdcia tohto ľudu.

Slovensko sa vyvíja nebezpečným smerom. A rúti sa z kopca. Demokracia je už prakticky mŕtva. Pluralita médií je na bode mrazu. Predvčerom vo Večeri s Havranom sa Ivan Mikloš pokúšal presvedčiť divákov, že Ukrajincom sa dá veriť, ale Rusi hovoria iba propagandu. Je to nezmysel. Mikloš je dlhodobo súčasťou problému, nie riešenia. Čo veta, to klamstvo. V informačnej vojne klamú obe strany.

Vo vojne nemôžete veriť tomu, čo čítate, ani tomu, čo vidíte. Buďte skeptickí ku všetkému, čo prichádza z Ukrajiny. Odporúčam analýzy priebehu vojenského konfliktu od českého bezpečnostného experta Andora Šándora. Ten vysvetľuje, že populárna hláška, že Putin chcel za dva dni dobyť Ukrajinu a zlyhal, je absolútne nepochopenie reality vojenstva. S obmedzeným počtom vojakov, ktoré nasadil, mu nemôže ísť o dobytie Ukrajiny. My stále iba hádame, o čo mu ide.

Z Ruska nepreberáme to pozitívne, ale negatívne. Mikloš prevzal od Rusov rovnú daň a táto vláda od nich preberá blokovanie nepohodlných webov. Obmedzovanie informácií je znak plazivého prechodu k autoritatívnemu režimu. Keď rastie netransparentnosť, arogancia moci a neochota k dialógu, zdravá spoločnosť sa búri. Táto je znechutená až otrávená, apatická a atomizovaná. A v takejto atmosfére sa vytvárajú všetky predpoklady pre manipuláciu alebo aj pre odloženie volieb na neurčito...

03.03.2022
Tri poznámky k dnešnému dňu.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok zhanobenie vojenského pamätníka obhajuje ako prejav solidarity s Ukrajinou, A jeho štátny tajomník Martin Klus vyzýva ruské veľvyslanectvo, aby „vnímalo realitu“... Hanbím sa za chrapúňov, ktorí vedú tento štát a nič im nie je sväté. Schvaľovať vandalský čin a zhanobenie národnej kultúrnej pamiatky priamo zo strany vládnej moci nemá v civilizovanej spoločnosti obdobu.

Denník Sme včera večer pod hlavičkou „Vyvraciame hoaxy a propagandu“ sám dezinformácie šíril. Ospravedlňovaním najkrvavejších vojen, ktoré boli v príkrom rozpore s medzinárodným právom, naplnili skutkovú podstatu trestného činu schvaľovania vojenskej agresie. Denníky Sme a N v šírení dezinformácií a propagandy v ničom nezaostávajú za konšpiračnými plátkami.

Srdce mi krváca, že dva najväčšie slovanské národy sa navzájom vyvražďujú a vo Washingtone si mädlia ruky. Ale nemôže byť pochýb o tom, že spravodlivosť dnes stojí na strane Kyjeva. Ukrajinci statočne bránia svoju zákerne a bez výstrahy prepadnutú vlasť, a majú neporovnateľne väčšiu motiváciu bojovať ako Rusi. Moskva musí pochopiť, že toto nie je cesta.

04.03.2022
Chcú nám zakázať myslieť. Nepodarí sa im to.

Digitálna oligarchia, ktorá financovala nástup Andreja Kisku, Zuzany Čaputovej, PS a Denníka N, urobila ďalší krok k mentálnemu ovládnutiu krajiny. Syn spoluzakladateľa Esetu Michal Trnka zverejnil včera tzv. zoznam proruských zdrojov, ktorý má vraj pomôcť v boji proti kremeľskej propagande. Ide o slovenskú verziu mccarthizmu s cieľom zastrašiť a spoločensky eliminovať nepohodlných ľudí z verejného života. Za podozrivé alebo neprijateľné sa v nich označuje prakticky všetko, čo nezodpovedá oficiálnemu vládnemu naratívu. Do zoznamu boli zahrnutí všetci, ktorí prekážajú západnej propagande. Je to totálna rezignácia na schopnosť rozlišovať medzi neonacistami, boľševikmi, podivínmi a kriticky zmýšľajúcimi osobnosťami a inštitúciami.

Jedna vec je vojna na Ukrajine, ktorá sa skôr či neskôr bude musieť skončiť zastavením paľby. Druhá vec je zastaviť vojnu v našich hlavách. Pojmom mccarthizmus sa dnes v odbornej literatúre označuje nielen špecifické obdobie v dejinách USA, ale aj prax vytvárať obvinenia z podvratnej činnosti alebo vlastizrady bez ohľadu na dôkazy.

Presne sem smeruje dnešný hon na čarodejnice. Nový šéf spravodajstva RTVS Attila Lovász vyhlásil, že by do vysielania nikdy nepozval kontroverzných ľudí, na ktorých nikto nevie reagovať – takže ak je moderátor neschopný a oponent hlúpy, na vine je ten, kto vie formulovať argumenty. Nad tým môžeme iba žasnúť.

Zvyšuje sa kyberšikana mierumilovných ľudí. Slovenský klimatológ Alexander Ač si musel vymazať FB profil, lebo čelil masívnemu útoku hejterov s ukrajinskými vlajočkami a obával sa o svoju bezpečnosť. Fanatici mu znepríjemňujú život iba preto, lebo je principiálnym pacifistom. Viem, čo prežíva, keďže títo extrémisti sa mi už týždeň vyhrážajú fyzickou likvidáciou. Je pritom príznačné, že v týchto dňoch som dostal vyjadrenia podpory od mnohých ľudí z ČR. A dokonca aj od ľudí, od ktorých by som to nikdy nečakal, ako je bývalý minister vnútra Vladimír Palko. Ale od tzv. slušnoľudí nezaznelo ani jedno slovo odsúdenia kyberšikany. Práve naopak. Zastať sa svojich, konkrétne prezidentky a vládneho poslanca, nie je prejavom úcty k demokracii, ale lojality k moci. Slušnosť, na ktorú majú nárok len tí, ktorí s nimi súhlasia, je prejavom morálneho pokrytectva.

Jeden z tých, kto prezidentke Čaputovej robil krovie a ktorý sa jej póze prispôsobil aj stíšeným hlasom, kaviarenský teológ Michal Havran, nás označil za „hysterické potkany“. Šteká po mne každý deň, ale dnes zašiel priďaleko. Toto bezcharakterné, pomstychtivé indivíduum bude znášať trestnoprávne následky svojich krivých obvinení.

Často vás vyzývam: nebuďte na mojej stránke vulgárni. Neodplácajte im to, neživte zlo. Ukážte im, že, vy, s vašimi obyčajnými, ale poctivými životmi ste silnejší a lepší ľudia ako oni, mediálne celebrity, ktoré kážu o morálke a často nevedia zvládnuť ani vlastné závislosti. Stačí, keď im ukážeme, čo je to ozajstná slušnosť a prečo oni nie sú jej nositeľmi.

V tomto štáte je už potláčaná akákoľvek polemika. Iné názory ako oficiálne sú buď kriminalizované alebo vyhlasované za dezinformácie. Nikoho neznepokojuje, že minister vnútra zdôvodnil vypnutie Hlavných správ nejakou nepravdivou informáciou o utečencoch z Blízkeho východu na našich hraniciach. Preboha, otvorte si noviny. Koľko v nich máte denno-denne klamstiev. Prečo ministerstvo vnútra nevypne Denník N? Tento štát už nesie znaky správania diktatúry.

Mňa nezastraší nikto a vyhrážky vo mne vyvolávajú presne opačné reakcie, aké by moji nepriatelia očakávali.

Militantnej hystérii je správne nepodľahnúť. Pretože nech sa deje čokoľvek, mier je najposvätnejšia hodnota ľudstva a neopúšťa sa ani vtedy, keď rinčia zbrane a zúri nenávisť. Mediálny hulvát Arpád Šoltész vyzýva, aby si ľudí na eseťáckom zozname všetci zapamätali, že sa s nimi po vojne porátajú. Naopak, zapamätajte si tých, ktorí tu vytvárajú atmosféru udavačstva, šikany, útlaku a prenasledovania. Musíme sa brániť. Brániť slobodu, brániť demokraciu. Brániť sa pred tými, ktorí chcú premeniť Slovensko na zmilitarizovaný štát a mentálne väzenie.

06.03.2022
„Denacifikácia Ukrajiny“ je blud, ale ospravedlňovať banderovcov je hyenizmus.

V diskurze o Ukrajine sa vyprofilovali dve extrémne polohy: jedna existenciu ukrajinských neonacistov preceňuje a druhá podceňuje.

Putinova casus belli o potrebe „denacifikácie“ Ukrajiny je falošná. Zdôvodniť tým prepadnutie suverénneho štátu je neprípustné.

Extrémne je aj zľahčovanie, spochybňovanie alebo popieranie zločinov banderovcov. To, čo predviedli Mikloš, Havran a spol na obrazovke verejnoprávnej televízie je nechutné. Ešte ohavnejšie je, keď takto rozmýšľa aj renomovaný historik Jan Rychlík, ktorý pre Denník N povedal, že Bandera nenesie osobnú, nanajvýš ideovú zodpovednosť za zločiny na Ukrajine. A Ukrajinci sa vraj od týchto zverstiev dištancovali...

Povedať, že Bandera nenesie osobnú zodpovednosť za beštiálne vyvražďovanie Poliakov, Židov, volynských Čechov i Slovákov je sprostá výhovorka. Obhajovať ho tým, že bol v koncentráku, je nepochopením kľúčovej úlohy, ktorú v tom všetkom zohrával presvedčený antisemita, terorista a extrémny nacionalista Stepan Bandera. Ako nacistický kolaborant do vojny vstupoval a bojoval v nej až do konca. Nemci ho zatkli a na nejaký čas umiestnili do koncentračného tábora Sachsenhausen preto, že ich neposlúchol, keď 30. júna 1941 vyhlásil v Ľvove samostatný ukrajinský štát.

Len na Ukrajine sú banderovci zodpovední za beštiálne vyvraždenie 100 000 Poliakov, desaťtisíce Židov, tisíce Rusov, komunistov, partizánov. Je potrebné zdôrazniť, že so všetkými týmito zločinmi Bandera súhlasil, hlásil sa k nim a boli páchané v jeho mene. Napriek tomu 22. januára 2010 vyhlásil vtedajší prezident Viktor Juščenko Banderu za „Hrdinu Ukrajiny“. Odvtedy kult Banderu na Ukrajine rastie. Kyjev zašiel ešte ďalej a schválil 1. január, výročie narodenia Stepana Banderu, za štátny sviatok Ukrajinskej republiky. O deň neskôr nasledoval fakľový pochod neonacistov ulicami hlavného mesta. Tisíce ľudí skandovali protiruské heslá a vzývali Banderu.

Prezident a premiér Poľska vyjadrili ostrý protest. Minister zahraničných vecí odovzdal ukrajinskému veľvyslancovi protestnú nótu. Poľský parlament v júli 2006 označil zločiny banderovcov spáchané na Poliakoch za genocídu.

Aj na Slovensku banderovci vraždili. Vyhľadávali komunistov a židov. Najznámejší je prípad vyvraždenia židov v Kolbasove. Vraždili však aj v Novej Sedlici, Zboji, Uliči a inde. Na Slovensku však na rozdiel od Poliakov mlčíme – a po novom už zločiny banderovcov aj ospravedlňujeme.

Rovnako treba dodať, že v istom momente začali mať po krk ukrajinských nacistov aj USA. V júni 2015 schválila Snemovňa reprezentantov Kongresu USA dodatok, ktorý charakterizoval ukrajinský dobrovoľnícky prápor Azov ako nacistický. Dôsledkom tohto dodatku bol zákaz vojenského výcviku príslušníkov Azova. Ukrajinská vláda, pochopiteľne, protestovala, ale rozhodnutie kongresmanov bolo jednohlasné.

Neofašistické prejavy na Ukrajine znepokojujúco narastajú. Ľudia z Pravého sektora dnes ovládajú políciu. Člen mierovej delegácie na rokovaniach s Ruskom bol zastrelený bez súdu ako údajný zradca. A ukrajinská vláda k tomu nemá čo povedať...

Tieto prejavy nenávisti nemôžu slúžiť ako ospravedlnenie pre napadnutie suverénneho štátu. Ale ak budeme tieto tendencie prehliadať, budú len narastať. Je možné, že ich posilní aj samotný vpád ruskej armády na Ukrajinu. Čo už len viac môže povzbudiť neonacistov a extrémistov ako agresia cudzej mocnosti a obviňovanie vlády z nečinnosti? Ale tváriť sa, že tento problém neexistuje a odpúšťať Ukrajincom úplne všetko, je cesta do pekla.

Na záver ponúkam poľskú historickú drámu Volyň. Je to umelecká rekonštrukcia volyňského masakru z roku 1942-1943. Nič strašnejšie som v živote nevidel. Ale len tak pochopíte, čo za beštie v ľudskej koži boli banderovci.

08.03.2022
Prvoradé je zastaviť krviprelievanie.

Tento článok vyšiel ešte pred tým, ako dnes popoludní ukrajinský prezident Volodymyr Zelynskyj vydal prelomové vyhlásenie, že Ukrajina sa vzdáva ambície vstúpiť do NATO a je ochotná hľadať kompromis okolo štatútu Krymu a separatistických regiónov na východe. Po 13 dňoch krviprelievania vidím svetielko nádeje. Nemohli sme si toto všetko odpustiť, keby sme namiesto vedomého stupňovania napätia vyvíjali diplomatický nátlak na plnenie Minských dohôd?

08.03.2022
Prvoradé je zastaviť krviprelievanie. casopisargument.cz

Je v záujme celého ľudstva, aby sa táto špinavá vojna skončila čo najskôr. Nikdy neodpustím Putinovi, že oklamal celý svet. Spôsobil tým utrpenie miliónom ľudí a zároveň oživil historický relikt studenej vojny, NATO. Neodpustím ani tým, ktorí desaťročia pripravovali cestu k súčasnému konfliktu.

Koreňom súčasných problémov je rozširovanie NATO. Pred dlhodobými dôsledkami expanzie NATO varoval architekt politiky zadržiavania George Kennan, býv. minister obrany USA Robert McNamara, býv. šéf americkej diplomacie Henry Kissinger, a to nie sú žiadne holubice. Ďalšiu existenciu NATO po roku 1989 som označil za pyramídovú hru, ktorá mohla spočiatku novým členským štátom navodiť pocit bezpečia, no v momente, ako hranice NATO narazili na záujmy inej veľmoci, stal sa celý vojenský blok zdrojom nestability.

Zbytočne sa teda budú tváriť tí, ktorí si myslia, že všetko zlo sveta sa narodilo s Putinom, že toto nie je zástupná vojna medzi USA a Ruskom. Ako môže niekto po zachytení telefonického rozhovoru Victorie Nulandovej tvrdiť, že Američania neboli zapojení do prevratu? USA investovali od roku 1991 do ukrajinských think-tankov už 5 miliárd dolárov. Kosovom sa spustila lavína separatistických hnutí v celom postsovietskom priestore, ktoré rozkývali helsinský systém o neporušiteľnosti hraníc. Odvtedy je možné všetko. Tam treba hľadať korene súčasných problémov.

To, ako Rusi zareagujú, Američania dávno vedeli. Ako vyplýva z diplomatickej komunikácie, ktorú len pár dní pred útokom, 12. februára tohto roka zverejnil server Wikileaks – už 2. apríla 2008, teda v deň začiatku summitu NATO v Bukurešti, bývalý premiér a jeden z najlepších ruských diplomatov Jevgenij Primakov varoval amerického veľvyslanca v Moskve Williama J. Burnsa, že presadenie členstva Ukrajiny v NATO ohrozí strategickú spoluprácu USA a Ruska v mnohých oblastiach. Primakov pohrozil, že je otázne, či v takom prípade Rusko bude rešpektovať zmluvu o hraniciach s Ukrajinou a spomenul možnosť „revízie štatútu Krymu“. „Rusko má svoje štátne záujmy a bude ich brániť,“ varoval Primakov.

To isté povedal Burnsovi dva mesiace pred summitom NATO v Bukurešti šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Aj riaditeľ prozápadného Carnegie centra v Moskve Dmitrij Trenin varoval pred unáhlenosťou v tejto otázke. Upozornil, že list so žiadosťou o posúdenie členstva Ukrajiny v NATO prijali v Moskve ako „zlý sen“. Pred dobrodružnou politikou voči Ukrajine varoval aj jeden z najvplyvnejších politológov amerického establishmentu George Friedman. V knihe Ohniská napätia z roku 2015 napísal: „Spojenectvo Ukrajiny s NATO by nepochybne predstavovalo hrozbu pre národnú bezpečnosť Ruska.“

Najväčšia hrozba pre SR vyplýva z rozpadu Ukrajiny. Predstava, že Putin chcel za dva dni dobyť 45 miliónovú krajinu s 90 tisícmi vojakmi je smiešna. Je čoraz zreteľnejšie, že Putin sa usiluje ochromiť kľúčové body Ukrajiny. Dôsledkom takto vedenej vojny môže byť rozpad Ukrajiny. Nebezpečným dôsledkom rozpadu môže byť, že prestane platiť Trianon – a až to je bezprostredné ohrozenie územnej celistvosti Slovenska. Najvyšším štátnym záujmom SR je preto čo najrýchlejšie konflikt ukončiť, nie ho predlžovať dodávkami zbraní.

Najakútnejším cieľom je zastavenie krviprelievania. Férovým riešením by bolo, keby dohoda znela: neutralita Ukrajiny výmenou za územnú celistvosť Ukrajiny v rozsahu pred rokom 2014. Krym sa asi nepodarí vrátiť späť a možno budú Ukrajinci nakoniec radi, keď Rusi odídu aspoň z území, ktoré dobyli od 24. februára. Toto by bolo dôstojné riešenie pre obe strany. Vychádzajme z reality a z toho, čo Ukrajine reálne hrozí. Ak tu chce niekto rozvíjať bájky o novom Hitlerovi a boji do poslednej kvapky krvi – nech sa páči, ale nech potom nastúpi do prvej línie.

Tejto vojne sme sa mohli vyhnúť, keby sme zbytočne netlačili na pílu. Opakujeme tú istú chybu, keď Ukrajincom sľubujeme podobne ako v roku 2008 veci, ktoré sú nereálne (rýchly vstup do EÚ) – takáto politika nás priviedla tam, kde sme. Ak nesústredíme úsilie na hľadanie mierového riešenia konfliktu diplomatickými rokovaniami, môže sa stať, že uviazneme v dlhotrvajúcej vyčerpávajúcej vojne. Ibaže tá cena bude strašná. Tak namiesto mávania vlajočkami vložte radšej všetku energiu do nátlaku na politikov, aby zastavili boje a uzavreli mier.

Veľmi si želám, aby sa do sprostredkovania mieru vložila aj Čína. Peking má na to najlepšie predpoklady. Som presvedčený, že USA nechcú mier. Im rozdúchavanie konfliktov ďaleko od ich hraníc iba vyhovuje. Rovnako im vyhovuje odstrihnutie Európy od Ruska. Ak sa v tejto geopolitickej šachovej partii Západ preráta, potom Rusko, Čína a India vytvoria najsilnejší blok na Zemi, ktorý povedie k ešte väčšej marginalizácii Európy. Na globálnej šachovnici už Európania nebudú hrať svoju hru, ani sledovať vlastné záujmy. Ak sme za posledných tridsať rokov nedokázali zblížiť Rusko s Európou a namiesto toho sme spôsobili zblíženie Moskvy s Pekingom (a teraz už aj s Indiou), potom tento stav ohrozuje politické, ekonomické a bezpečnostné záujmy Európy.

09.03.2022
Odpojením od ruského plynu a ropy nepomôžeme Ukrajine, ale západným koncernom a spáchame ekonomickú samovraždu.

Počúvam nápady slovenských vládnych politikov a kladiem si otázku, komu slúžia. Predstavitelia vládnej moci, ale aj niektorí analytici dnes často opakujú, že sme vo vojne. Oni by to možno chceli, ale podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu MY VO VOJNE NIE SME.

Niektorí politici na čele so Zuzanou Čaputovou sa tvária, akoby sme v tej vojne boli a našou povinnosťou je zapojiť sa dodávkami zbraní. Poznámka prezidentky, že či im máme posielať hygienické vreckovky, je nemiestna a cynická. Nie, máte sa postarať o trpiacich ľudí, a nie si s nimi robiť selfíčka. Hlboko sa skláňam pred všetkými dobrovoľníkmi, samosprávami i cirkvami, ktoré pomáhajú utečencom, ako vládzu. Ale štát tu zlyhal na celej čiare.

Na plecia samospráv ste hodili úlohy, na ktoré nie sú vybavené a ktoré im zákon nedovoľuje. Pomáhať ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou, je úloha štátu. Namiesto úloh, ktoré vyplývajú výkonnej moci štátu z jej kompetencií, sa prezidentka a vláda zaoberajú tým, ako vyviezť do konfliktnej oblasti zbrane. A minister financií Igor Matovič má toľko drzosti, že odkazuje Slovákom, že peniaze, ktoré mali ísť na valorizáciu dôchodkov či preplácanie vyšších cien energií jednoducho nedostanú, lebo im ich vraj ukradol Putin! Po univerzálnej výhovorke „lebo Fico“ tu máme výhovorku „lebo Putin“.

Keď som počul v sobotu z tribúny výkrik Ivana Mikloša, že musíme pomôcť Ukrajine tým, že okamžite zastavíme nákup ruskej ropy a plynu do Európy (čomu vzápätí pritakala aj Zuzana Čaputová), rozmýšľal som, komu slúžia títo ľudia. Musia predsa vedieť, že tento nápad môže pomôcť iba bohatým ropným spoločnostiam zvyšovať svoje astronomické výnosy – nie Ukrajincom a už vôbec nie slovenským občanom. Aktuálny ročný cenový nárast zemného plynu je dych vyrážajúcich 904 percent!!! Ropa? 87 percent. A kto na tom bohatne? Koncerny Chevron, Exxon, Shell zneužívajú vojnu na Ukrajine na to, aby dosahovali obrovské zisky zvyšovaním cien plynu. Pre slovenskú ekonomiku by boli straty z takéhoto rozhodnutia závratné.

Prečo sa odrazu vynoril na scéne Ivan Mikloš? Zožerie mu tento národ opäť jeho extrémistické nápady, ktoré nikdy neboli v prospech verejnosti, ale v prospech najužšej vrstvy najbohatších ľudí? Dajte si to do súvislosti so včerajším vyjadrením šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena, že je nevyhnutné, aby sa Európa zbavila závislosti od ruských energií. Prepáčte, ale pre koho je to nevyhnutné? Pre amerických exportérov plynu? Prečo sa EÚ necháva takto ponižovať? Niečo podobné sa stalo 7. februára, keď americký prezident Joe Biden na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ak Rusi napadnú Ukrajinu, „sľubujem vám, že Nord Stream 2 zatvoríme“. Necítil sa Scholz trápne, že americký prezident oznamuje, že zlikviduje nemecko-ruský projekt? Potom si treba položiť otázku, či je Európa protektorátom USA. Pre tento prípad je dôležité vedieť, že Nemecko napokon okamžité odpojenie od ruského plynu odmietlo. A že teda naši vládni politici, ktorí to navrhujú, nesledujú ani slovenské, ani európske, ale americké záujmy.

Zuzana Čaputová odrazu podporuje nákup environmentálne devastačného skvapalneného a bridlicového plynu z USA s brutálnou uhlíkovou stopou a mnohonásobne drahšieho ako je plyn z Ruska. Prechod na bridlicový a skvapalnený plyn celkom určite znemožní dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany klímy. Podpredseda PS a „zelený“ europoslanec Martin Hojsik v článku pre Denník N tvrdí, že výpadok z ruských zdrojov plynu a ropy dokážeme nahradiť zelenými energiami. Snáď niekedy v ďalekej budúcnosti, ale okamžite je to absolútne nemožné. Progresívci proste klamú a pripravujú cestu pre ekologicky a sociálne devastačný americký plyn. O nič iné sa tu nehrá.

Financovanie klimatických cieľov je ohrozené. Odpojenie sa od ruského plynu ich zabije. Ak Zuzana Čaputová podporuje toto svinstvo, škody, ktoré napácha takýmto rozhodnutím, vyraďujú jej konanie z environmentálneho správania na niekoľko životov.

10.03.2022
Máme právo byť mierovým štátom.

Vojna na Ukrajine jedného víťaza už má. Sú to USA. Podaril sa im dlhodobý ekonomický cieľ – odtrhnúť Európu od Ruska a výrazne posilniť svoje politické a vojenské postavenie na východnom krídle NATO.

Slovensko sa na geopolitickej šachovnici už dávno prestalo orientovať a niektorí vládni politici sa celkom vážne začali pohrávať s myšlienkou, že by sme predsa len mali vypočuť Zelenského volanie po bezletovej zóne. Tento nápad je obzvlášť nebezpečný. Od prvej vojny v Perzskom zálive roku 1991 neznamená bezletová zóna nič iné ako vojnu. Kto je z toho prekvapený, nemal by ju požadovať.

Volodymyr Zelenský stále viac mi pripomína ukrajinského Matoviča. Nasľubuje každému niečo iné, nič nedodrží a keď nevie, ako ďalej, začne sa vyhrážať aj západným spojencom, od ktorých je bytostne závislý. Čoraz častejšie sa správa schizofrenicky. Najprv povie, že chce uzavrieť mier a o hodinu na to žiada britský parlament, aby mu pomohol poraziť Rusov. S týmto chlapíkom budú ešte problémy.

Nie, my naozaj nemáme morálnu povinnosť posielať na Ukrajinu zbrane. Tak ako nemáme povinnosť posielať zbrane do Palestíny či iných častí sveta, kde sa utláčané národy zúfalo bránia. Nie, našou morálnou povinnosťou nie je sledovať záujmy USA, ktoré jediné majú záujem na predlžovaní konfliktu. Našou morálnou povinnosťou je zabrániť tomu, aby tam zbytočne zomieralo oveľa, oveľa, oveľa viac ľudí ako doteraz.

Nemôžeme cítiť vinu za to, že chceme mier. Nemôžeme sa krčiť v kúte, že nechceme zmilitarizovaný štát, ktorý buduje táto čeliadka. Patrí Slovensko ešte stále nám? Je to ešte stále náš štát alebo len kolónia a vazalská provincia? My máme právo určovať si vlastné priority a vlastné odpovede na výzvy doby. Štvrtá liga, čo nám vládne, vie len salutovať a hlásiť, čo plníme, čo dodržíme, čo vykonáme, čo dodáme, ale nerobí žiadne zásadné vlastné rozhodnutia. Nerobí politiku, je len správcom a miestodržiteľom imperiálnej moci.

Komu prekáža právo na mier? Odkedy nie je v súlade so zahraničnou a bezpečnostnou politikou SR?

Takáto mocenská arogancia a pokusy o diskreditáciu nás nemôžu zastaviť. Naďalej sa budeme usilovať o presadenie našich požiadaviek a hľadať iné cesty na naplnenie našich cieľov. Pretože toto je sen, ktorý nás všetkých presahuje. Sen o Slovensku ako mierovom štáte v srdci Európy, ktorý nebude míňať prostriedky na nové druhy zbraní, ale peniaze investuje do toho, v čom aj malý národ môže vyniknúť: do vedy, výskumu, vzdelávania, kultúry, životného prostredia a športu. Sen o Slovensku, ktoré sem nebude pozývať cudzích vojakov, ale vedcov, umelcov, lekárov, architektov, tvorivých ľudí, ktorí nás obohatia a pozdvihnú. Neprestávajte veriť v mier.

12.03.2022
Táto vojna je aj vojnou o to, kto bude dovážať fosílne palivá do Európy.

Žijeme v časoch, keď sa obnovila cenzúra a spustil sa hon na čarodejnice. Partner predsedníčky PS Daniel Milo včera vrieskal z tribúny, že sme vo vojne. Vyhrážal sa a vyzýval ľudí k udavačstvu. Ak nebudeme rozlišovať medzi odkrývaním pravdy a šírením lži, medzi omylom a klamstvom, medzi hľadaním súvislostí a propagandou, nemáme právo nazývať sa slobodnou a demokratickou krajinou.

Keď oligarchický synáčik, Michal Trnka z Esetu, zostavil svojvoľne zoznam „nepriateľov štátu“ a nielen mainstreamoví novinári, ale aj štátne organizácie začali s týmto subjektívnym osočovaním narábať ako s objektívnym faktom, kritizovali to dva konzervatívne denníky Štandard a Postoj. Nikto – prezidentkou počnúc a jej pseudoliberálnou suitou končiac – neprotestoval proti tomuto verejnému lynču [voči môjmu zaradeniu do pamfletu]. Naopak. Ak bývalá premiérka Iveta Radičová tvrdí, že "Gerulata Technologies odhalila najväčších vojnových štváčov", nemôžem si ju viac vážiť ani ako človeka, ani ju rešpektovať ako dekanku fakulty, ktorá by mala študentov vychovávať k úcte k slobode prejavu.

Koho záujmy zastáva Zuzana Čaputová, keď opakuje stanovisko ministerstva zahraničných vecí USA, že „Európa potrebuje čo najskôr znížiť svoju závislosť na ruskom plyne a rope“? EÚ je závislá na ruských energiách niečo cez 40 percent, ale Slovensko 90 % (na plyne) a až 100 % (na rope). Odstrihnúť sa energeticky od Ruska je šialenstvo. Ochranári, ktorí tvrdia, že nám to umožní nahradiť fosílne palivá alternatívnymi zdrojmi energie, sú buď užitoční idioti alebo lobisti amerických energetických záujmov. Táto vojna je vojnou o to, kto bude dovážať fosílne palivá do Európy. Fosílnému priemyslu mier nikdy nevyhovoval – v mierovom období cena ich produktov klesá.

Zuzana Čaputová bola vždy posadnutá zbrojením. Bola to jediná položka, ktorú vo svojej poslednej správe o stave SR navrhovala zvýšiť. Dnes sa angažuje vo vyzbrojovaní Ukrajiny. Tvrdí, že mier zabezpečia iba dodávky zbraní a že demilitarizácia nie je v záujme Slovenska.

Najvyšším záujmom Slovenska je okamžité zastavenie krviprelievania. Čím dlhšie bude trvať, tým viac bude obetí, tým väčšia je hrozba rozpadu Ukrajiny vrátane zneplatnenia Trianonskej zmluvy a ohrozenia územnej celistvosti SR. Predlžovanie vojny vyhovuje iba USA. Zuzana Čaputová koná v súlade so záujmami Washingtonu.

Európa môže diplomatickým tlakom na Putina Ukrajincom pomôcť dosiahnuť slobodu, nezávislosť a územnú celistvosť. Ak tu budú prevládať hysterické výkriky fanatikov, Ukrajine skôr ublížime, lebo môže stratiť úplne všetko.

15.03.2022
Demokracia je mŕtva. Treba sa začať brániť.

Na pamflete Arpáda Soltésza s neostalinistickým názvom „Slovensko sa musí zbaviť zradcov“ [ten hanopis má už v rukách môj právnik] nie sú poburujúce klamstvá a urážky, ktoré sú bežnou súčasťou slovníka tohto zlostného autora. To, čo šokuje, je odstavec, kde vyzýva na ostrakizáciu konkrétnych ľudí zo spoločnosti: „Neposkytneme im žiadnu službu alebo tovar, ani žiadnu pomoc,“ zastrája sa tento podlý muž s výrazom zloducha z béčkového filmu, a že nikto by im nemal poskytnúť ani zamestnanie...

Je to slovník, akým vrieskal na väzňov nacistický dozorca v Osvienčime, akým školil súdruhov boľševický politruk v gulagu, je to rýdzo fašistická rétorika, ktorá je taká vlastná tomuto človeku, nazývajúcemu ľudské bytosti bežne šváby, čvarga, spodina. Soltész pohŕda ľuďmi, nenávidí ich. Na jednej strane vyzýva na verejný lynč a na strane druhej dodá, že nesmieme stratiť svoju „ľudskosť“.

Toto nie je individuálny úlet, ale syndróm doby. Pod tento článok napísal podporný komentár veľvyslanec v ČR Rastislav Káčer. Káčer ako vtedajší štátny tajomník ministerstva obrany nelegálnu vojny v Iraku vášnivo podporoval. Vtedy rovnako volal po tom, aby mňa, Jána Čarnogurského, Jana Kellera a ďalších odporcov vojenskej agresie nepozývali do médií. Vtedy hovoril ako vojnový štváč, ktorý chcel z mocenskej pozície umlčať hlas mieru. Tito ľudia nikdy neboli demokrati, iba sluhovia amerického impéria, ich cieľom bolo potlačiť odpor.

Eseťácky Denník N mi vyčíta, že som sa vraj včera po zatknutí troch Slovákov a vyhostení troch Rusov obvinených zo špionáže „nezmohol ani na slovo“. Už dva roky som súkromná osoba, nie som povinný vyjadrovať sa ku všetkému. Denne ma číta v priemere vyše stotisíc ľudí, viac ako všetkých Soltészov, Havranov a iných hejterov, ktorí sa živia osočovaním iných. Nikdy im nešlo o hľadanie pravdy, ale o hľadanie nepriateľov. Títo ľudia tu pod zámienkou vyhľadávania agentov demontujú demokraciu. Človek s iným názorom je pre nich zradca. Je to priehľadná snaha tých skupín, ktoré sa zdiskreditovali dlhodobou podporou vojenských agresií, ostrakizovať všetky prúdy oponujúce ich kriminálnym zámerom dostať tento štát do priamej závislosti od USA.

Tento autoritatívny režim porazíme iba tak, ak mu budeme nastavovať zrkadlo v tom, v čom zlyhal. Pripomínať mu, čo nám vzal. Žiadať od neho, čo sľúbil. Zachránime sa iba tak, ak vyjdeme znova do ulíc. Nedajte sa viac oklamať. Táto garnitúra vás chce umlčať, ušliapať, zastrašiť a zničiť. Nemyslia to s demokraciou vážne. Tam, kde sa opozíciu nesnažia poraziť argumentmi, ale kriminalizáciou, je demokracia už dávno mŕtva.

Je najvyšší čas začať sa brániť.

16.03.2022
Predstava, že dezinformácií v médiách je dnes viac ako v minulosti, je klamlivá.

To, čo predvádza znormalizovaná RTVS, je výsmech koncepcie verejnoprávnosti. Prečo má o vojne na Ukrajine diskutovať Emma Čaputová s Martinom Šimečkom? Lebo Emma má mamu? Je normálne, že o takej zložitej téme rozpráva tínedžerka, ktorej jedinou kvalifikáciou je, že je dcérou prezidentky? Ako toto nazvať? Vytváranie dynastického kultu? Či obyčajný papalášizmus?

Ešte horšia bola zostava včerajšej Večere s Havranom. Traja profesionálni propagandisti – Michal Trnka z Gerulata Technologies, Vladimír Šnídl z Denníka N a právnik Tomáš Hubinák – si s rovnako naladeným moderátorom zobrali na mušku „proruskú scénu“ na Slovensku. Hovorili o ľuďoch, ktorí sa podľa Michala Havrana „usilujú podrývať našu politickú bdelosť a jednotu“, čo je slovník, ktorý v tejto krajine naposledy používali stalinisti.

Ani nevieme, ako sme sa prehupli do éry, v ktorej sa nediskutuje, ale odsudzuje. Iný názor je vyhlasovaný za propagandu. Namiesto plurality sa vyzdvihuje konsenzus. Za demokraciu sa považuje to, keď rôzne strany hovoria to isté. Všetko ostatné je vraj nepriateľská propaganda...

Sme ešte schopní vnímať, že takéto uvažovanie je nebezpečné? Táto vládna koalícia dlhodobo zneužíva tzv. boj proti dezinformáciám na boj proti názorovým oponentom. Predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa podsúva verejnosti špekulácie, že ktovie, či „chápadlá ruskej špionážnej chobotnice“ nevedú až do radov opozície k ľuďom ako som napríklad ja. A že moje postoje musia byť predmetom vyšetrovania a analýzy príjmov zo zahraničia“. Nech sa páči. V živote som nedostal zo zahraničia ani cent. A budem požadovať, aby sa preverili príjmy ľudí ako Naď, Krúpa, Šnídl, Milo, Smatana a iných protagonistov proamerickej propagandy.

Tie najnebezpečnejšie klamstvá nepochádzajú z konšpiračných, ale mainstreamových médií

Viem dokázať, že v Denníku N je v určitých oblastiach viac klamstiev, demagógie a zavádzania ako v Hlavných správach. Rozsah dezinformácií sa zámerne preceňuje. Sloboda prejavu sa musí vrátiť k podstate: odlišné názory sa nevyvracajú ich udávaním a kriminalizovaním, ale argumentovaním. Tým sa posilňuje samotná demokracia.

Demokratická spoločnosť sa vyvíja slobodným vyjadrovaním názorov a konfliktom myšlienok. Cenzúra potláča diskusiu, ktorú demokracia potrebuje. Establišment, ktorý vnucuje vlastné klamstvá, je väčším ohrozením demokracie ako dezinformácie. Namiesto potláčania slobodnej diskusie by mala mať spoločnosť záujem zlepšovať informovanosť. Na to nepotrebujete Šnídla, Mila, Smatanu, Trnku, ani nijakého podobného mccarthistu. Tí vám iba vnucujú jeden postoj a usilujú sa o indoktrináciu vašich myslí. Zostaňte zdravo skeptickí. Názory autorít vnímajte ako vstupy do diskusie, nie ako odpovede. Nezostávajte v názorovej bubline. Kriticky myslieť neznamená hejtovať, ako si to dnes myslí kaviareň. Dôležité je kontextuálne myslenie a porozumenie súvislostiam.

17.03.2022
Vládna garnitúra podlieha cudzím záujmom. A nerozumie zmenám súčasného sveta.

Obeťou vojny na Ukrajine je celá Európa. Ekonomicky, politicky, morálne...

Prepadnutím Ukrajiny zničil Putin všetko, čo dvadsať rokov budoval. Následky budú hrozné. V globálnom meradle. Prvý cieľ už USA dosiahli: odstrihnutie Európy od Ruska – od čias Kennedyho dlhodobý záujem Washingtonu. Rusko sa po troch storočiach odvracia od Európy. Ani pre Rusko nie je táto situácia víťazstvom. Obratom od Európy sa síce zachráni, ale jeho štatút veľmoci upadne a stane sa geopolitickým i ekonomickým vazalom Číny. Novým mocenským centrom sa stáva Peking.

Európe hrozí, že sa stane politickým protektorátom USA. Vyhnúť sa tomu dá centralizáciou a federalizáciou EÚ. Tento krok znamená prehlbovanie militarizácie a premenu EÚ na „žalár národov“. Nemôžete vytvoriť funkčnú federáciu na spôsob USA, ak ju netvoria rovnoprávne štáty, ale dvaja hegemóni, ktorí donucujú menších, aby sa stali ich satelitmi. Zjednotením Nemecka sme nevytvorili európske Nemecko, ale nemeckú Európu.

Po ruskej invázii na Ukrajinu začali určité kruhy zneužívať situáciu na potláčanie slobody a demokracie. Z dier vyliezajú nepotrestaní vojnoví zločinci a sú drzejší ako pred 20 rokmi. Bývalý britský premiér Tony Blair včera vyzval NATO, aby nevylučovalo vojenský zásah proti Rusku. Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre Denník N povedal, že keby sme mali istotu, že Rusko porazíme, vpálime tam okamžite.

Ruské imperiálne barbarstvo na Ukrajine musí odsúdiť každý, kto má srdce. Nemôžete ale brániť ľuďom analyzovať situáciu a širšie súvislosti konfliktu, a hľadanie pravdy prehlušovať skandovaním hesiel a vynucovaním si uniformného stanoviska. Toto sú metódy nacistov a boľševikov, nie demokratov. Bez Kosova by nebol Krym. Bez Iraku by nebola Ukrajina. Známy americký profesor John Mearsheimer odsudzuje „otrasnú Putinovu inváziu“, ale trvá na tom, že zodpovednosť za konflikt nesú USA.

Najhoršou vojnou v Európe od roku 1945 je tá v bývalej Juhoslávii (250 000 mŕtvych). A vo svete vedie Kongo (5 miliónov), Vietnam (3 milióny), Irak (1 milión), Rwanda (800 000), Sýria (500 000), Jemen (400 000)... Americkým kongresmanom včera pustili starostlivo zostrihané video z ukrajinskej vojny s dojímavými scénami a podmanivou hudbou. Rovnako by im však mohli púšťať obrázky z Jemenu, Gazy, Etiópie, Konga, Sýrie, Líbye, Iraku, Afganistanu, Srbska... Julian Assange im zopár takých videí pustil. Doteraz je za to vo väzení.

Vojna je najhroznejšie zlo na Zemi. Noviny Le Monde píšu, že za vojnou stoja oligarchovia, ktorí sú „jadrom Putinovho systému“. Ale to je omyl. Oligarchovia sú jadrom kapitalistického systému. V Rusku, v USA, vo Francúzsku, na Slovensku i na Ukrajine.

Vojna bola milostivá voči Volodymyrovi Zelenskému. Väčšina verejnosti zabudla na informácie z konca roka 2021, že tento muž, ktorý vyhral voľby na sľube boja proti korupcii, figuruje v Pandora Papers. Tieto zoznamy odhalili, že vlastní sieť offshorových spoločností, a teda sa vyhýbal plateniu daní v daňových rajoch. Zelenskyj dodnes ťaží z finančných prostriedkov, ktoré mu ukrajinský miliardár oligarcha Ihor Kolomojský posielal do offshorových firiem. A áno, v zoznamoch sa nachádzajú aj Putinovi ľudia, český expremiér Babiš, jordánsky kráľ a mnoho ďalších, ale netvrďme, že oligarchický systém je ruský. Je to systém svetový.

Súhlasím s publicistom Ivanom Hoffmanom, že vojna je vždy dôsledkom kapitalistickej chamtivosti. Že na svedomí ju majú finančné elity, experti na akumuláciu kapitálu a maximalizáciu zisku. A že k nej vedie zápas o zdroje a o nové trhy. Našou tragédiou je, že práve v tejto dobe nás vedie garnitúra, ktorá nemá žiaden plán. Podlieha cudzím záujmom. A jej prioritou nie sú vlastní občania.

18.03.2022
Odovzdať S-300 Ukrajine je spoľahlivou cestou k priamemu zatiahnutiu do vojny.

Členovia americkej vlády nikdy nechodievali na Slovensko ako priatelia. Chodievali sem ako predstavitelia impéria, ktorí prišli svojich vazalov požiadať o službu. Nikdy sme s USA neudržiavali priateľské vzťahy. Taká superveľmoc ako USA nemá vo svete priateľov, iba záujmy. To je prvé konštatovanie.

Druhé konštatovanie je, že Slovensko sa v poslednom čase dozvedá tie najzávažnejšie informácie, ktoré sa ho týkajú, nie od vlastnej vlády, ale zo zahraničných médií. Americká spravodajská stanica CNN v stredu informovala, že Slovensko predbežne súhlasilo, že pošle svoj kľúčový systém obrany S-300 Ukrajine. Hneď na druhý deň prišiel do Bratislavy minister obrany USA Lloyd Austin a netajil sa tým, že presne o toto mu ide.

NIKTO z členských štátov NATO neponúkol Ukrajincom ťažkú vojenskú techniku. Aj bez vyhrážok Moskvy by to znamenalo faktické zapojenie sa do vojny. S-300 je séria protilietadlových a protiraketových systémov dlhého doletu, ktorý sa nachádza vo výzbroji dvadsiatich štátov na svete, vrátane troch členských krajín NATO Bulharska, Grécka a Slovenska. Je to jeden z najsilnejších protilietadlových raketových systémov súčasnosti. Nad dodávkami ľahkých zbraní privierajú obe strany oči. Ale dodávky ťažkej vojenskej techniky nikto tolerovať nebude. Američania dobre vedia, prečo sa nedajú vtiahnuť do vojny s Ruskom. Prečo sa k takémuto kroku chceme nechať vyprovokovať my?

V medzinárodnej politike nemáme nič lepšie ako pravdu pravidiel, ktorú si musíme ctiť, ak máme prežiť. Po prvé, nemyslím si, že práve my Ukrajincom pomáhame málo. Pomáhame im viac, ako mnohí tušia. Pomáha nevídané množstvo dobrovoľníkov z celého Slovenska. Ale musíme poznať mieru a hranicu medzi altruizmom a sebazničením. Nemusíme a nesmieme pomáhať nad rámec toho, čo sami unesieme.

Jaro Naď hrá teraz so Slovenskom extrémne nebezpečnú hru a treba ho zastaviť. Postaviť Slovensko do prvej línie boja za štát, ktorý nie je členskou krajinou NATO – na to táto vláda nemá mandát. Rovnako ho nemá na zneužívanie situácie na prehlbovanie militarizmu na Slovensku. Problém našej bezpečnosti nie je vo výške zbrojenia. Keď americký prezident Joe Biden povie, že Ukrajine budeme dodávať viac a viac zbraní, pretože ju čaká dlhý a náročný boj, je to presne naopak – dlhý a náročný boj ju čaká práve preto, lebo sa tam kumulujú zbrane. S touto vládou sa rozchádzam nielen vo filozofii obrany, ale hlavne v prioritách štátu, ktoré sú postavené doslova na hlavu.

20.03.2022
S takouto politickou garnitúrou Slovensko nemá budúcnosť.

Nebezpečný nápad odovzdať systém S-300 Ukrajine vznikol tak, že Ukrajina požiadala v januári USA, aby im dodali protiraketové systémy. USA to odmietli, ale povedali, že poznajú krajinu, ktorá by ich mohla dodať – Slovensko. A snaživý Jarko to prisľúbil.

Prirovnávať Tretiu ríšu s miliónmi mŕtvych v koncentračných táboroch, s masovými popravami a vypaľovaním obcí k Putinovému Rusku je demagógia. Vojenské riešenie tohto konfliktu si môže želať iba blázon, ktorému nezáleží na tom, či vyprovokuje tretiu svetovú vojnu.

Zuzana Čaputová včera prevzala FB status dvorného propagandistu Denníka N Vladimíra Šnídla. Ten za ruskú propagandu označuje akékoľvek kritické myslenie, vrátane vysvetľovania súvislostí. Čo je toto za úroveň? Toto je hlava štátu?! Načisto sa opustila. Ide o dlhodobý trend, jej dôveryhodnosť sa prepadla o desať percent. Prekvapuje, že jej ešte stále verí toľko ľudí.

Poslanec Peter Pčolinský priznal, že nikto z členov Bezpečnostnej rady SR prezidentkou počnúc a členmi vlády končiac neočakával útok Putina na Ukrajinu, NIKTO. Ich útoky na oponentov sú iba zneužívaním situácie na inštaláciu autoritatívneho režimu na Slovensku.

Dnešný prieskum agentúry Focus ukázal, že na Slovensku už nie je politik s dôverou väčšiny obyvateľov. S takouto politickou garnitúrou Slovensko nemá budúcnosť. Platí to aj o opozícii, ktorá si myslí, že správanie súčasnej vlády ju rehabilituje, čo je hlboký omyl.

21.03.2022
Západní militanti a ruskí imperialisti sú iba dve strany tej istej mince.

Bývalý minister obrany Ivan Šimko na FB profile vyzýva na zapojenie sa NATO do konfliktu na Ukrajine. Pýta sa, načo máme NATO, ak nie na obranu nevinných ľudí. Šimko navlas rovnako v roku 2003 obhajoval inváziu do Iraku, hoci bola v rozpore s medzinárodným právom. Vtedy tam tiež chcel ísť bojovať za "nevinných ľudí". Výsledkom bolo, že ich zahynulo 30-krát toľko ako pod Husajnovou diktatúrou.

Západní militanti a ruskí imperialisti sú iba dve strany tej istej mince. Spoločné majú nerešpektovanie pravidiel. Aj keď konajú v rozpore s medzinárodným právom, dokážu si to zdôvodniť. Účelová lož sa kopí na ďalšie a ďalšie lži.

Ak chceme vytvoriť lepší svet, musíme ctiť a dodržiavať medzinárodné právo. Prepadnutie Ukrajiny je zločin. Ešte väčším zločinom by bolo zatiahnuť planétu do tretej svetovej vojny s miliónmi mŕtvych.

21.03.2022
Prečo treba (práve dnes) čítať Tolstého.

Zakazovať ruských klasikov je prejavom cenzúry a kultúrneho barbarstva. Už aj ND v Prahe vyradilo z repertoáru Čajkovského a Ukrajinská filmová akadémia vylúčila zo svojich radov režiséra Sergeja Loznicu, lebo odmietol bojkot ruskej kinematografie. Čo zakážu najbližšie? Mendelejevovu tabuľku chemických prvkov? Tí, ktorí podporujú túto cenzúru sa raz budú hanbiť.

21.03.2022
Prečo treba (práve dnes) čítať Tolstého. casopisargument.cz

Vlna šovinizmu, ktorý sa od začiatku ruskej agresie na Ukrajine prehnal Európou, už dávno nie je niečím, čo by sa dalo pochopiť alebo ospravedlňovať vypätými emóciami. Rusi sa stávajú terčom útokov na uliciach a vo verejnej doprave, ruské deti sú v školách vystavované fyzickému násiliu a šikane.

Tak, ako stojíme v týchto ťažkých chvíľach po boku ukrajinského ľudu, rovnako musíme vystupovať voči všetkým podobným extrémnym reakciám voči ruskojazyčnému obyvateľstvu. Fanatici sa pokúšajú prisúdiť nám za to nálepku proruských síl..

Tolstoj nepohŕdal ničím viac ako ruským vlastenectvom

Niet väčšieho symbolu, ktorý by mohol byť použitý proti Putinovi, ako je filozofia tohto ruského velikána. V mladosti sa Tolstoj ako nadšený ruský vlastenec zúčastnil na Krymskej vojne. Z tejto vojny vyšiel ako pacifista. „Vojna je taká nespravodlivá a odpudzujúca, že všetci, ktorí ju vedú, musia v sebe potlačiť hlas svedomia,“ zapísal si v zime 1853 do denníka. Odpor k vojne sa odvtedy prelína celým jeho literárnym dielom.

Spočiatku Tolstého názory nevybočovali z tradície európskeho pacifizmu. Neskôr začal tvoriť vlastné učenie založené na špecifickej interpretácii kresťanstva. Lev Nikolajevič Tolstoj nepohŕdal ničím viac ako vlastenectvom, osobitne ruským imperiálnym vlastenectvom, čo naplno preukázal najmä v rozsiahlej eseji Kresťanstvo a vlastenectvo. Kritizoval, že každá vláda nahovára svojmu ľudu, že jej ide o mier, no v skutočnosti mu vnucuje, že vojna je nevyhnutná oprávnená a cnostná.

Vlastenectvo nemá budúcnosť, všetci sme bratia a sestry

Tolstoj popieral, že by bol vlastenecký cit vrodený, že by bolo na ňom čokoľvek vznešeného. Kritizoval, že v Rusku sa láska a oddanosť k cárovi, vlasti a viere vštepuje neobyčajne intenzívne. Ale v tom všetkom nie je nič prirodzené, je to čistá propaganda. Vlastenectvo v dnešnej dobe je podľa Tolstého krutou obyčajou prekonaného obdobia. Vlastenectvo je otroctvo. Každá vláda ho používa len ako nástroj na dosiahnutie svojich mocenských cieľov.

„Vlastenectvo už ľuďom neponúka nijakú budúcnosť, kým bratstvo medzi národmi predstavuje ten všeobecný ideál, ktorý ľudstvo čoraz väčšmi chápe a chce… Stačilo by, keby ľudia verili, že sila nespočíva v moci, ale v pravde.“ Tomuto geniálnemu spisovateľovi by bola absolútne cudzia Putinova snaha o obnovu ruského impéria. Štefánik sa podobne ako Masaryk nikdy nestotožnil s jeho pacifizmom, na druhej strane považoval Tolstého za svojho duchovného učiteľa a obdivoval na ňom mravnú silu a hĺbku ducha.

Tolstoj znovuobjavil význam Reči na hore

Tolstoj postavil svoju slávnu filozofiu „neprotivenia sa zlu násilím“ na originálnej reinterpretácii Kristovho učenia. Za najdôležitejšiu kapitolu Evanjelia považoval Ježišovu Reč na hore. Tolstoj je objaviteľom významu Reči na hore. Po dlhých stáročiach mnohí pochopili, že ide o „magnu chartu“ kresťanstva, neporovnateľnú s ničím iným. V skutočnosti Tolstoj iba znovu podčiarkol Kristove slová – „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. No ja vám hovorím: Neodporujte zlému.“ Len Nietzsche dokázal prebrať toto Tolstého zvláštne presvedčenie (vo svojom Antikristovi), že „neodporuj zlému“ je najhlbšie slovo Evanjelia a v istom zmysle kľúč k nemu.

Vedomé zrieknutie sa akéhokoľvek použitia násilia je jednou z najhlbších kresťanských požiadaviek. Tolstoj nezvolával do boja a na barikády, a napriek tomu jeho slová zmenili smerovanie sveta.

Medzi ruským a západným imperializmom niet rozdielu

Tento veľký človek nevidel rozdiel medzi ruským a západným imperializmom. „Štáty vždy ubezpečujú, že chcú mier, a zároveň navzájom zbroja… Keď štáty klamú ľudí, všetky hovoria: hrozí vám nebezpečenstvo, ale ja chránim váš blahobyt a bezpečnosť, preto vás žiadam, aby ste mi každoročne dávali milióny rubľov na pušky, delá, pušný prach, lode, na vašu ochranu,“ píše vo svojej eseji Dve vojny. Tolstoj varoval, že každú vládu založenú na armáde a násilí zničí jej vlastná zbraň.

Tolstého veľkosť nespočíva v kázaní, ale v neúnavnej celoživotnej práci na sebe samom. Tento génius by dnes pohŕdal tak teatrálnym Putinovým režimom, ako aj západným pokrytectvom. Akoby som počul jeho vášnivé slová a hlas starozákonného proroka so zdvihnutým prstom, ktorý varuje pred vojnychtivými mašinériami, ktoré sa vydávajú za obranu mieru.

22.03.2022
Extrémni centristi sú dnes pre demokraciu nebezpečnejší ako neonacisti.

Prezidentka Zuzana Čaputová zopakovala, že jedným zo spôsobov, ako vyriešiť klimatickú krízu, je odpojiť sa od ruskej ropy a plynu... Táto lož zostala bez reakcie prítomných novinárov.

Ak nám chce Zuzana Čaputová navravieť, že odtrhnutie sa od ruských zdrojov energie je cesta k emisnej neutralite, tak klame. Tieto zdroje totiž má nahradiť skvapalnený bridlicový plyn z USA. Jeho ťažba vážne ohrozuje kvalitu pôdy a podzemných vôd. Aj jeho preprava obrovskou spotrebou pohonných hmôt pre tankery a kamióny výrazne zaťažuje životné prostredie. Takáto politika nás od environmentálnych cieľov vzďaľuje.

Ani iné európske štáty nerozmýšľajú o environmentálnych alternatívach. Britský premiér Boris Johnson bol vyjednávať v Saudskej Arábii, aby pomohla znížiť závislosť Európy od „krvavého Putinovho režimu“. Prosil jeden z najkrvavejších režimov sveta. A keďže nemôžeme byť závislí na zločineckom Putinovom režime, tak aj nemecká vláda uzavrela dohodu o dodávkach plynu s Katarom, kde je povolené otroctvo, bičovanie, kameňovanie a za homosexualitu je trest smrti. Kto uverí, že motiváciou Západu je starosť o ľudské práva v Rusku, a nie dávny sen dostať Rusko na kolená?

Otvorene to v RTVS povedal Martin Šimečka vo včerajšej diskusii s prezidentkou. Priznal, že by rád videl Rusko odzbrojené, rozdelené, skrátka neexistujúce. Šimečka sa v debate predstavil ako intelektuálne vysoko preceňovaný hochštapler. Tváriť sa ako svetový mysliteľ a ponúkať len znôšku balastu možno stačí pre Denník N, ale opierať sa o neho v prezidentskej kancelárii je hanba. Zuzana Čaputová stráca zázemie a spoliehať sa môže už iba na lojalitu PS. Šimečka pohŕda Slovenskom, lebo o ňom nevie nič. Odkedy mu dal Andrej Kiska metál, objavil v sebe spasiteľské komplexy. Ironizoval slovo mier a obecenstvo sa zasmialo. Mier je na smiech?

Zuzana Čaputová už ani nepredstiera, že je prezidentkou všetkých. Radikalizuje sa a vracia do ideologicky extrémnej bublinky, z ktorej vzišla. Včera sa na pódiu zišli pôvodní voliči OKS (Čaputová, Šimečka, Wienk, Stanke). Odtrhnutí od reality, od vlasti, od jej ľudu. Čelíme problému, keď si jedna malá úzko vyprofilovaná skupinka monopolizuje verejný priestor a ostrakizuje väčšinu legitímnych politických a spoločenských prúdov.

Čaputová raz odíde tak ako odišiel Kiska. Ale to, čo tu zostane, je nesplnená úloha zjednotiť Slovensko. Lebo títo ľudia ho nechcú zmieriť. Oni chcú zničiť všetkých, ktorí nezmýšľajú ako oni. V tejto fáze sú títo extrémni centristi nebezpečnejší ako neonacisti, lebo nepríčetné okrajové skupinky fašistov dokážete spacifikovať, ale títo ľudia sú súčasťou hlavného prúdu, majú moc a demokracia im je cudzia.

24.03.2022
Nemlčte! Všetkých nás umlčať nedokážu.

Dnes už vieme, ako Zuzana Čaputová myslela odstraňovanie nenávisti zo spoločnosti – ako obranu samej seba. Ak pani Čaputová mlčí, keď vládni činitelia nadávajú ľuďom do zradcov, ak jej neprekáža, že Ivan Mikloš osočuje oponentov ako platených agentov Kremľa, ak sa nezastane napádaných občanov, ale je útlocitná na svoju osobu, je to nehodné hlavy štátu. Zuzana Čaputová nebráni občanov SR. Bráni iba seba.

Máme tu nálezy ústavného súdu, že verejný činiteľ musí zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežný občan. Ani mne sa nepáči spôsob vyjadrovania Ľuboša Blahu. Ale zakázať mu kritizovať prezidentku nesie v sebe pachuť absolutistickej monarchie, v ktorej sa nesmiete dotknúť vládcu, ktorý kašle na poddaných, ale „citlivo vníma“ vlastnú osobu. Prezidentka má z titulu svojej funkcie v porovnaní s bežnými občanmi oveľa viac možností, ako sa brániť proti ohováraniu, najmä mediálnych. Snahy o kriminalizáciu vyjadrení proti nej hraničia so zneužívaním moci.

Vypínajú weby bez rozhodnutia súdu, v znormalizovanej verejnoprávnej televízii už v diskusiách nenájdete oponentov, ostrakizujú nepohodlných ľudí a politici si zabezpečujú cez súdy umlčiavanie kritiky? Čo bude nasledovať? Nemlčte! Nenechajte si zapchať ústa a vziať svoju slobodu!

Aj ja si myslím o Zuzane Čaputovej, že nezastáva záujmy SR. Že je slúžkou veľmocenských záujmov USA. Že je hanbou tohto štátu. A že by mala odísť. A ak si to myslíte aj vy, nebojte sa to dať slušným spôsobom najavo. Všetkých nás umlčať nedokážu.

24.03.2022
Nie vojne, nie nenávisti! Táto vojna sa nedá vyhrať. Zastavte ju, lebo prehráme všetci.

Mesiac trvajúce boje na Ukrajine nepriniesli žiadne riešenie. Tvrdenia, ktorými nás kŕmia médiá, že Ukrajinci vyhrávajú, sú pravdepodobne bohapustou propagandou, a konflikt sa zo dňa na deň iba zhoršuje. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres v utorok povedal: „Pokračovanie vojny na Ukrajine je morálne neprípustné, politicky neobhájiteľné a vojensky nezmyselné... Táto vojna sa nedá vyhrať. Musí sa presunúť z bojiska k rokovaciemu stolu.“

Pápež František v utorok opätovne vyjadril svoj hnev. „Prečo radšej nespojiť naše sily a zdroje, aby sme spoločne bojovali v skutočných civilizačných bojoch: v boji proti hladu a smädu, v boji proti chorobám a epidémiám, v boji proti chudobe a novodobému otroctvu. Prečo? A toto je škandál: výdavky na zbrane... Štáty utrácajú na zbrane, aby sa viedli ustavičné vojny. Je to vážne. Pokračovať v míňaní na zbrane špiní dušu, špiní srdce, špiní ľudstvo.“ Včera pápež naliehal na vlády, aby pochopili, že zbraňami konflikt na Ukrajine nevyriešia. Pápež tiež povedal, že jeho starý otec, ktorý bojoval v prvej svetovej vojne na severe Talianska, ho naučil nenávidieť vojnu vo všetkých jej podobách.

Tento konflikt nemá vojenské riešenie. Naopak, musíme si dávať pozor, aby sa Ukrajina nestala akýmsi „Sarajevom 21. storočia“ – rozbuškou, ktorá povedie k novému svetovému konfliktu. Našou povinnosťou je nielen podporiť Ukrajinu v boji za nezávislosť, ale aj nepodľahnúť jej vydieraniu, keď sa Kyjev správa, akoby sme boli povinní postarať sa o nich aj za cenu svetovej vojny.

Pápež jasne pomenúva vinníka tejto krutej vojny. Ale zároveň sa modlí za všetky jej obete na oboch stranách a hovorí, že táto vojna sa nedá vyhrať, že porazenými sme všetci. Nehovorí to ako zbabelec či oportunista, ale ako múdry muž, ktorý berie do úvahy na prvom mieste ľudské životy. V roku 1778, na sklonku svojej vlády, dala cisárovná Mária Terézia svojmu synovi Jozefovi II. životnú radu: „Nikdy nezabudni: lepší je kompromisný mier ako vojna opradená slávou.“ Takéto poznanie dnes nikto z politikov bažiacich po krvi neberie do úvahy.

Na ľudských životoch nezáležalo ani včera zosnulej Madeleine Albrightovej. Zomrela v predvečer výročia bombardovania Juhoslávie, ktorého bola hlavnou architektkou. Počas náletov zahynulo najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Keď jej počas autogramiády v Prahe prišli demonštranti ukázať fotografie týchto obetí, vykríkla na nich: „Hnusní Srbi, vypadnite!!!“ V roku 2012 vysvitlo, že Albrightová mala na odtrhnutí Kosova aj obchodný záujem. Chcela sprivatizovať kosovskú telekomunikačnú a poštovú spoločnosť. Išlo o obchod v hodnote 600 miliónov eur.

Každá vojna je koncentrácia zla. A v každej vojne umierajú nevinní ľudia. Cena života detí v Jemene, Sýrii, Iraku, Palestíne či Etiópii nie je menšia ako cena života ukrajinských alebo amerických detí. Keď Američania zbombardovali v Bagdade univerzitu a nemocnicu, Mikloš, Dzurinda, ani Šimečka nekvílili za desiatkami obetí a nežiadali sankcie voči USA. Naopak, oni tento krvavý kúpeľ podporovali. A rovnako aj Michal Havran, ktorý najprv tlieskal zničeniu Líbye, a potom nadával ľuďom, ktorí nechceli prijať utečencov. Čím je pre týchto ľudí Ukrajina? Oni nie sú proti vojne. Oni sú len za zničenie Ruska.

Zastavte vojnu! Zastavte zabíjanie! Nech to počuť do Moskvy, nech to počuť do Bruselu, nech to počuť do všetkých miest, v ktorých sa lídri pripravujú na apokalypsu, lebo ani jeden z nich nepripravuje cestu k mieru! Potrebujeme mierotvorcov, nie vojvodcov! Mier nám nezabezpečí porážka nepriateľa, ako si to myslia v Prezidentskom paláci, ale iba zMIERenie, ktoré si vyžaduje ľudí veľkorysých, bez túžby po pomste a známok nízkosti či malosti ducha. Ak chcete mier, pošlite vyjednávať ľudí, ktorí po ňom volajú. Nie tých, čo chcú bojovať a majú mysle zakalené hnevom.

28.03.2022
Európa chce vojnu zastaviť. USA ju chcú predĺžiť. casopisargument.cz

V diskusii o ukrajinskej vojne sa začíname točiť v začarovanom kruhu. Z diskurzu sa vytratila analýza, polemika i realistické uvažovanie. Nie, vojna na Ukrajine nie je najhorším konfliktom súčasnosti. Najväčšia humanitárna kríza prebieha v Jemene bez záujmu médií. Nie, nečelíme novému Hitlerovi. Nie, tento konflikt sa nedá odstrániť tak, že Rusko porazíme. Ruskú agresiu odsudzujeme, ale Putina nezbaví viny, keď začnete analyzovať jej príčiny. A práve toto nechcú extrémni centristi dopustiť, lebo hlbšie pátranie po koreňoch súčasného stavu nás nevyhnutne dovedie k nim.

Útok z 24. februára 2022 dnes jastrabi zneužívajú na perzekúciu holubíc. Putinova agresia neznamená, že mali pravdu. Naopak, práve ich dlhodobé správanie nás priviedlo tam, kde sme. Mnohí z nás predsa dlhé roky upozorňovali, kam povedie rozširovanie NATO a eskalácia napätia medzi Západom a Ruskom. Ešte aj Henry Kissinger v roku 2014 varoval, že bez kompromisu spejeme ku konfliktu. Táto vojna vznikla preto, že dvaja hlavní aktéri – USA a Rusko – neboli schopní/ochotní dôjsť ku kompromisu. Vykresľovať Putina ako démona, ktorý chcel od začiatku obnoviť Sovietsky zväz, je lož. Putin sa vyvíjal. Na začiatku svojej vlády sa správal ako spojenec, spolupracoval s USA v Afganistane, uchádzal sa o členstvo Ruska v NATO. Západ však voči Moskve nevykazoval žiadne známky priateľstva. Napriek tomu, že Rusko minimálne 15 rokov na všetkých úrovniach varovalo pred narušením svojej bezpečnostnej zóny, napriek tomu, že Putin dával USA i Európe rozličné ponuky, ignorovali sme ich alebo v nich hľadali nekalé úmysly. Kto mal teda pravdu?

USA vedú zástupnú vojnu proti Rusku

V tejto chvíli by nás nemalo znepokojovať len konanie Putina, ale aj Bidena. Vyjadrenie prezidenta USA, že Putin nesmie zostať pri moci, je prerieknutie. Skutočným záujmom USA nie je zastaviť vojnu, ale viesť ju čo najdlhšie a zmeniť režim v Rusku. Toto vysvetľuje aj nedostatok akéhokoľvek diplomatického úsilia zo strany USA dosiahnuť aspoň prímerie. USA vedú zástupnú vojnu proti Rusku. Do tejto vojny sú zapojené viac ako akýkoľvek iný štát. A je to tá najnebezpečnejšia vojna, ktorú viedli za posledné desaťročia.

Čím nepríjemnejšia pravda, tým skôr získa nálepku propagandy

Výrazné angažovanie sa na strane Ukrajiny je nad rámec všetkého, čím sú štáty NATO viazané. Obmedzovanie diskusie na túto tému sa začalo v USA. Akékoľvek spochybňovanie politiky Bieleho domu sa začalo napádať ako nedostatok vlastenectva a lojality k Západu. Najväčšie tabu v amerických médiách je dnes diskusia o silnej angažovanosti USA na Ukrajine za posledných osem rokov. Od Majdanu až po ruskú inváziu. To všetko sa dá vnímať aj ako rozšírenie NATO bez formálneho členstva. Skutočnosti, ktoré chcú mocenské centrá západného establišmentu potláčať, sú bez dôkazov označované za „ruské dezinformácie“. Čím je tvrdenie pravdivejšie, tým je väčší predpoklad, že dostane nálepku „propagandy“.

Lídri necítia zodpovednosť za osud planéty

Toto je oveľa vážnejšia situácia ako mocenské a ideologické preťahovanie sa v časoch studenej vojny. Konflikt USA a Ruska sa dostal na úroveň, kde je historicky neprebádaný. A lídri necítia zodpovednosť za osud planéty. Putin vníma nanajvýš záujem Ruska. Bidena museli v posledných týždňoch často korigovať v jeho radikálnych vyhláseniach. Bývalý grécky minister financií Janis Varoufakis podotkol, že prezident, ktorý v tomto čase údajne nemyslí vážne, čo hovorí o záležitostiach vojny a mieru a musí ho opravovať jeho personál, je nebezpečenstvom pre všetkých. Ruský raketový útok v blízkosti hraníc s Poľskom je smrteľným varovaním pre USA, čo všetko je v hre. Tu už nejde len o Ukrajinu, v hre je osud celého ľudstva.

Záujmy Európy a USA sú rozdielne

EU sa usiluje zastaviť paľbu a urovnať konflikt diplomaticky. Záujem USA je konflikt predlžovať. Stredná a východná Európa opäť naskočila na americkú pascu a sleduje skôr záujmy USA. Európa je a bude spolu s Ukrajinou najväčšou obeťou tejto vojny. A namiesto toho, aby v nej chránila vlastné obyvateľstvo, si opakovane strieľa do kolena. Podriaďujeme sa energetickým záujmom USA, po krachu TTIP sa opäť otvára možnosť uzavretia podobne nevýhodnej obchodnej zmluvy. EÚ sa s USA dohodla na dodávkach skvapalneného plynu. Šéf slovenskej diplomacie bol navštíviť katarského diktátora, aby nás vraj energeticky oslobodil od ruského dodávkami skvapalneného plynu. A zelené organizácie nad tým jasajú, až ste v pomykove, či to nie sú agenti ropných záujmov. Greenpeace vadí ruský plyn, ale nevadí jej americký bridlicový; vadia jadrové elektrárne, ale nevadia jadrové zbrane. Greenpeace už nie je ani GREEN, ani PEACE. Táto politika nepovedie k zeleným riešeniam, ale nás ekonomicky zničí. Je najvyšší čas, aby Európa začala hrať vlastnú hru. Inak sa stane bezvýznamnou.

Potreba novej štruktúry svetovej bezpečnosti nás vracia ku Komenskému

Odpoveďou nemôže byť viac zbrojenia a viac konfrontácie. Súčasná kríza nás vyzýva k hľadaniu novej štruktúry svetovej bezpečnosti. Možno by sme sa mali vrátiť aj k myšlienkam Jana Amosa Komenského, ktorého cieľom bolo nastolenie „večného mieru“. Vštepovať nenávisť k vojne a lásku k mieru. Komenský sa usiloval zmeniť svet výchovou a nevolil krátkodobé a krátkodyché riešenia. Komenský čerpal poznatky zo skúsenosti tridsaťročnej vojny. My stojíme na prahu konfliktu, ktorý vytvára nové bloky – utužuje militaristickú politiku Západu a po tristo rokoch odkláňa Rusko od Európy a spája ho s ázijskými mocnosťami.

Dnes treba začať uvažovať o svete, v ktorom mier, sloboda, spravodlivosť a demokracia získajú nový rozmer.

29.03.2022
Volodymyr Zelenskyj je ukrajinský Matovič

TV Markíza včera odpremiérovala ukrajinský seriál Sluha národa. V hlavnej úlohe s Volodymyrom Zelenským, autorom námetu. Recenzie v mainstreamových médiách sú veľmi priaznivé až servilné. Pro profesionálnej stránke seriálu niet veľa čo vytknúť.. V ohlasoch (odpajcnutých od producenta) sa opakuje jedno klišé: vraj to Volodymyr Zelenskyj nakrútil v čase, keď ešte netušil, že bude prezidentom. A práve toto sa ukazuje ako lož, ak nechceme povedať, že podvod.

Sluha národa je sofistikovaná kampaň, premyslený marketingový nástroj na zvolenie Zelenského za prezidenta Ukrajinskej republiky.

Príbeh je vymyslený dobre. Stav Ukrajiny je opísaný realisticky, sarkasticky, tne do živého a samotným Ukrajincom musel hovoriť z duše. A v tom marazme sa zrazu objavil outsider, poctivý učiteľ, obyčajný človek, chudobný ako väčšina Ukrajincov, tak trochu lúzer, ktorému sa v živote nič nedarilo, nikto ho nerešpektoval. Utiekla mu žena, tlačil sa s rodičmi, sestrou a neterou v malom byte... Skrátka človek milión, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina Ukrajincov. A tento biedny muž nečakane na základe jedného virálneho videa, ktoré mu vyzbiera dva milióny, vyhrá prezidentské voľby. Začína sa heroický boj statočného človeka, ktorý sa rozhodne oslobodiť Ukrajinu od oligarchie a vyčistiť ju od všadeprítomnej korupcie...

Hlavný hrdina stelesňuje základné túžby bežných Ukrajincov a Zelenskyj ho zahral veľmi dobre. Háčik je v tom, že tento obraz je totálne falošný. Hlavne tým, že sám Zelenskyj je namočený v korupcii až po uši. A nebyť vojny, dnes by mu už hrozil nový Majdan. Začiatkom októbra minulého roka zverejnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov tzv. Pandora Papers podozrivé finančné transakcie stoviek politikov z 90 krajín. Figuruje v nich aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Pandora Papers Zelenskyj obchodoval s oligarchom Ihorom Kolomojským a pravdepodobne dosiaľ ťaží z prostriedkov, ktoré mu miliardár poslal do offshorových firiem. Samotný ropný barón Kolomojskij bol kedysi gubernátorom Dnepropetrovskej oblasti. V roku 2014 minul milióny dolárov na financovanie dobrovoľníckych vojenských práporov proti vzbúrencom na východe krajiny, ale v roku 2019 náhle zmenil názor a začal naliehať na uzavretie aliancie s Ruskom. Od tých čias Kolomojskij začal čeliť súdnym sporom a USA na neho uvalili sankcie za pranie špinavých peňazí.

Mesiac predtým, ako sa stal hlavou štátu, previedol Zelenskyj svoj štvrtinový podiel v offshorovej spoločnosti na svojho priateľa Sergija Šefira, terajšieho hlavného poradcu. Ďalší z jeho partnerov Ivan Bakanov sa stal šéfom Bezpečnostnej služby Ukrajiny.

Zelenskyj je niečo ako ukrajinský Matovič. Bol považovaný za šaša, viac menej antisystémového kandidáta, ktorý vie presne opísať ukrajinský systém, trefne ho skritizovať, vtipne ho parodovať – ale nevie ho zmeniť. Zelenskyj čelil obrovskej kritike za to, že v boji s oligarchiou a korupciou neurobil nič podstatné a keď vypukol škandál okolo Pandora Papers, zdalo sa, že jeho dni v úrade sú spočítané. Zmenila to až vojna.

Volodymyr Zelenskyj pre mňa nie je nijaký hrdina. Odovzdanie Štátnej ceny Alexandra Dubčeka tomuto človeku je urážkou Dubčekovho odkazu. Oveľa viac Zelenskému svedčí Reaganova cena, ktorú dostal v USA – nielen herecky, ale aj ideologicky.

Zelenskyj je výborný herec, ktorý momentálne hrá svoju životnú úlohu. Nevzbudzuje však dôveru, pretože každý deň hovorí niečo iné a najmä každému hovorí niečo iné. Zelenskyj je marketingový výtvor oligarchov, ktorý mal zmiasť naivných voličov.

Skúsenosti s Matovičom a Zelenským jasne ukazujú, že táraním oligarchický režim neodstránime. Dokonca by bolo poctivejšie priznať si, že nežijeme v demokracii, ale v oligarchii. A oligarchovia by mali vystúpiť z tieňa a sami vstúpiť do ringu. Nech vieme, kto pred nami stojí.

30.03.2022
Aj ruskí vojaci, ktorí odmietli bojovať v bratovražednej vojne, si zaslúžia našu ochranu.

Doterajšie mierové rozhovory neviedli k prímeriu. Na mier stále neexistuje obojstranná vôľa a obávam sa, že potečie ešte veľa krvi. Voči takým vojnovým štváčom, ktorí navrhujú boj do víťazného konca, by mal existovať zákon, že im to okamžite umožníme odvelením na front do prvej línie.

Bezpečnostné záruky, ktoré požaduje tak Moskva ako aj Kyjev, sa nedajú dohodnúť na rusko-ukrajinskej úrovni. Je potrebné väčšie diplomatické zapojenie EÚ a USA, ktoré to doteraz odmietajú. Bez toho obe strany nemajú šancu dospieť k dohode. Neutralitu Ukrajiny a vylúčenie zahraničných vojenských základní na jej území považujem za oprávnené požiadavky Ruska. Tejto vojne sme sa mohli vyhnúť, keby ich USA a ukrajinské vedenie tvrdohlavo neodmietali. Naopak, Západ by mal kategoricky odmietnuť všetky územné nároky Ruska. Ak Moskva tvrdí, že o Kryme nemôže diskutovať, lebo vyjednávať o „vlastnom“ území jej zakazuje ústava, potom Kyjev nemá čo diskutovať o Donbase, ktorý je súčasťou Ukrajiny. Rusko nemá čo „oslobodzovať“ územie, ktoré mu nepatrí. Môže maximálne požadovať garanciu národnostných práv ruskojazyčného obyvateľstva, ktorá by mala byť súčasťou mierovej zmluvy. Ukrajina má nárok na územnú celistvosť, a v tomto by ju mal Západ podporiť celou svojou váhou.

Na druhej strane mi v tejto vybičovanej atmosfére chýba solidarita s Rusmi, ktorí nechcú bojovať za Putina a dezertovali. Mnoho mladých mužov bolo proti svojej vôli odvedených do bratovražednej vojny, ktorá odporuje medzinárodnému právu, ako aj ich svedomiu. Demokratická Európa by nemala nechať týchto mladých Rusov osamotených. Vzoprieť sa zločineckej armáde a odmietnuť zabíjať je znakom veľkej odvahy a zaslúži si úctu nás všetkých. Preto sa prihováram za to, aby ruským občanom, ktorí odmietnu bojovať proti Ukrajincom, bol priznaný štatút politicky prenasledovaných ľudí a bol im poskytnutý azyl a právna ochrana tak ako ukrajinským utečencom.

04.04.2022
Čím je pre nich vojna. casopisargument.cz

Anglický filozof Bertrand Russell, v prednáške pri preberaní Nobelovej ceny v Štokholme 11. decembra 1950 povedal, že aj keby v Rusku nastolili parlamentnú demokraciu, oživili slobodnú tlač a prestali prenasledovať pravoslávnu cirkev, aj tak by sme ich nenávideli a považovali za nepriateľov. Nenávisť voči Rusku je spôsobená jeho silou, ktorá nás ustavične dráždi.

Vojnové vraždenie je normou – pretože nie je odsudzované principiálne, ale selektívne a účelovo

Spoluzakladateľ Denníka N Tomáš Bella moralizuje, že je našou povinnosťou neodvracať zrak od mŕtvych ukrajinských detí. Pritom ako editor denníka Sme počas vojny v Iraku zrak odvracal pravidelne. Normálny človek odsudzuje všetky vojny, akékoľvek porušovanie medzinárodného práva.

Pamätáte si na beštiálny masaker v irackej Fallúdži z novembra 2004? Americké jednotky tam povraždili desiatky civilistov, strieľali do neozbrojeného davu, zrovnali so zemou obytné budovy, školy a moslimské svätyne, použili zakázané zbrane (biely fosfor) a keď sa rozšíril hlad a nedostatok vody, znemožnili Červenému polmesiacu vstup do obkľúčeného mesta. V masovom hrobe našli desiatky tiel civilistov so zaviazanými očami a nohami, zastrelených odzadu. Za vinníka bola označená americká armáda. Pri bombardovaní nemocnice Lekárov bez hraníc v afganskom Kandúze 1. októbra 2015 vzdušné sily USA pri nálete zavraždili 42 ľudí. O vraždení palestínskeho obyvateľstva by sme mohli napísať knihu.

Nenávidia Rusko, nie vojnu

Takto sa nikam nedostaneme. Buď ste proti vojne z princípu alebo sledujete iné ciele ako mierové. Musíme raz a navždy skoncovať so systémom vojen a obnoviť medzinárodný poriadok založením nového systému. Starý sa rozpadol na kusy aj vďaka takým, ktorí podporovali odtrhnutie Kosova, ale jačali pri odtrhnutí Krymu. Tam sa začal rúcať svetový poriadok, nie na Ukrajine. A nie náhodou sa na tom podieľali aj europoslanci ako Šimečka, Bilčík a ostatní. Preto sú teraz takí agresívni. Týmto ľuďom neprekáža vojna. Prekáža im Rusko. A voči nemu sú schopní použiť čokoľvek. Dnes tú nenávisť už nemusia skrývať.

Neverím ľuďom, ktorí v sebe objavili rozhorčenie nad vojnovými zločinmi len posledný mesiac. Pri hodnotení udalostí v ukrajinskom meste Buča som preto opatrný. Ukrajinská propaganda začala ihneď kričať, že je to nová Srebrenica. Mám dosť skúseností na to, aby som nerobil predčasné závery. Môžeme volať len po dôkladnom vyšetrení tohto hrozného zločinu. Rusko je v tejto vojne agresorom, o tom nemôže byť žiadnych pochýb. Ale vo vojnách páchajú zverstvá nielen agresori. A my stále nemáme dosť informácií o tom, čo sa tam stalo.

Po tomto globálnom konflikte Slovensko nemusí zostať na mape

V nedeľných parlamentných voľbách v Maďarsku Orbán nevyhral preto, lebo paktuje s Putinom. Vyhral preto, lebo ponúkol Maďarom mier a bezpečie.

Bez dostatočných zásob plynu a ropy tento štát do niekoľkých mesiacov skolabuje. Slovenské fabriky prepustia státisíce zamestnancov. Lekári, učitelia, policajti, hasiči, skrátka štátni zamestnanci nedostanú výplaty. A títo blázni sú ochotní toto riskovať. Liberáli najprv vykrikovali, že Rusko je nepriateľ. A keď označilo Rusko za nepriateľa nás, začali sa rozčuľovať, že čo si to Moskva dovoľuje. Potom prišli s nápadom odpojiť sa od ruského plynu. Na to Rusko zareagovalo, že bude požadovať platbu v rubľoch, inak zmluvu vypovie. Opäť sa rozčuľujeme. Ako to vlastne uvažujeme? Racionálne sa správa, žiaľ, Rusko, nie Slovensko. Moskva predsa riadne plnila kontrakty, za ktoré sme jej platili v eurách. Ibaže aktíva v eurách a dolároch sme jej ako súčasť sankcií zmrazili. Nebudú nám to posielať zadarmo. Rusko sa pritom zaviazalo, že dodrží dohodnutý objem aj ceny.

To, čo robíme, je samovražda štátu. Nechceme financovať vojnu ruského diktátora, tak budeme financovať americké zbrojenie a krvavé režimy v arabskom svete. USA vysávajú energiu celého sveta tým, že ho nútia obchodovať v dolároch. V našom malom kúsku sveta nepôjde pri súčasných pohyboch o nič iné ako o to, či Slovensko zostane na mape. Krach štátu je v prípade odstavenia ruských dodávok energií takmer istý. Na konci scenára bude v lepšom prípade dlhodobá recesia, v horšom strata majetkov, strata identity a pád o storočie dozadu. Slovensku, ale v širšom meradle aj Európe, už pomôže iba revolúcia. Revolúcia, ktorej sa desím, lebo ako historik viem, aké nepredvídateľné následky prináša. Ale ktorá je nevyhnutná, ak chceme rozpliesť klbko vzťahov, ktoré nás sťahujú do záhuby.

05.04.2022
Súčasná vláda zneužíva vojnu na postupné nastoľovanie autoritatívneho režimu.

Mocenská garnitúra zneužíva vojnu na Ukrajine na nastoľovanie autoritatívneho režimu a obmedzovanie ľudských práv. Hlavne slobody prejavu.

So zdesením počúvam vyjadrenia bývalého poradcu prezidentky Čaputovej a dnes poradcu premiéra Hegera Mariána Leška. Jeho komentáre z čias mečiarizmu boli vzorom racionálnej analýzy. Lenže toto sa z jeho publicistiky už dávno vytratilo. Dnes produkuje skôr kázne ako komentáre. Kedysi vášnivo obhajoval Varšavskú zmluvu, dnes rovnako fanaticky propaguje NATO a americkú hegemóniu. Prežil každý režim, v ktorom si našiel svojho tútora. Možno by sa to dalo rešpektovať, keby boli jeho názory konzistentné. Ale to, čo teraz splieta o slobode prejavu, je nestráviteľné.

Marián Leško je zástancom tvrdej regulácie médií. Ale nebolo to tak vždy. Dnes sa jeho vášeň pre slobodu prejavu vytratila. Spolu s vládou tvrdí, že poslanci vládnej koalície by mali zažalovať Ľuboša Blahu a každého, kto o nich tvrdil, že sú vlastizradcovia. Zvláštne, že takúto horlivosť neprejavil pri rovnakých výrokoch ministra obrany Jara Naďa či exministra financií Ivana Mikloša, ktorí tiež nadávajú oponentom do zradcov alebo kremeľských agentov. A aký trest by navrhol moderátorovi RTVS Michalovi Havranovi. Ten vulgárne uráža nielen svojich oponentov, ale už aj diplomatov. Marián Leško podporil vypínanie webov konštatovaním, že sme vo vojne, že stránky podporovali ruskú agresiu a že „podkopávajú dôveru v štátne inštitúcie“. „Podkopávaním dôvery“ sa vyhrážali počas normalizácie eštebáci disidentom a je neuveriteľné, že v roku 2022 tento výrok vôbec zaznie.

Spor je základom demokracie. V demokracii sa spory riešia dialógom, polemikou, sú bežnou súčasťou verejnej diskusie. Extrémni centristi ako Leško či Šimečka neustále niečo omieľajú o „ochrane demokracie“, ale aký význam má demokracia, keď oponentov navrhujú zažalovať, umlčať, pozatvárať, prípadne im vulgárne nadávajú ako Havran? Žiaľ, toto je premyslená stratégia vládnucej vrstvy. Tá s vami nechce diskutovať, ona vás chce umlčať. Polemika sa zo slovenských médií vytratila. Už v nich nájdete iba vysvetľujúce poznámky navzájom súhlasiacich hostí. Čiže propagandu.

Takto sloboda médií nevyzerá. Ani vojnová cenzúra nezakazovala celé médiá, ale vymazávala iba problematické články. Situácia je teda naozaj bezprecedentná. Tým skôr, že dotyčný úrad svoj postup nijako neodôvodnil a nie je možné nijako overiť, či web naozaj schvaľoval ruskú agresiu.

Ak štátna moc všetky opačné postoje a názory vykáže z priestoru verejnej diskusie ako hoaxy, dezinformácie a propagandu, o demokracii nemôže byť ani reči. Ak režim nerozlišuje medzi rôznorodosťou názorov, omylmi a klamstvami, a postoje, ktoré nekorešpondujú s oficiálnou líniou, vyhlasuje za neprijateľné, hovoríme jednoznačne o potláčaní slobody prejavu.

Profesionálny propagandista Denníka N Vladimír Šnídl nepripúšťa iné názory a aj zmenu postoja označuje len za taktiku. Pre neho sú všetci, ktorí neuvažujú ako on, nástrojmi Putinovej propagandy. Sám sa pritom dopúšťa otvorených klamstiev. Ľudia ako Vladimír Šnídl nie sú súčasťou riešenia, ale problému. A šíria americkú propagandu.

Vo vojne pravda umiera. Propaganda sa na nás valí z oboch strán a veľmi ťažko sa v nej orientuje. V takejto situácii je prirodzené mať rozličné názory na ukončenie vojny. Ale nie je mysliteľné, aby boli nepohodlné názory umlčiavané a vykazované mimo legitímnu sféru. Môžeme sa, samozrejme, držať rady Mariána Leška a všetci na všetkých podávať žaloby. Ale potom opúšťame teritórium civilizovanej slobodnej krajiny a dostávame sa na úroveň psychotického režimu, v ktorom sa neargumentuje, ale šikanuje, zastrašuje a ponižuje. A z ktorého sa vytratil základný predpoklad demokracie – úcta a rešpekt k iným názorom.

06.04.2022
To, čo robíme, nie je europeizácia Ukrajiny, ale ukrajinizácia Európy

Súčasná vládna moc sa usiluje zavrávať nepríjemné otázky. Vymysleli si na to propagandistický „whataboutizmus“ („ačohentizmus“). Proamerickí aktivisti zneužívajú tento termín na umlčanie každého, kto im kladie nepríjemné otázky, na ktoré nevedia alebo nechcú odpovedať. A predovšetkým – usvedčuje ich z nepoctivosti a dvojakého metra. Vyčítať niekomu, že upozorňuje na súvislosti, je samoúčelný nezmysel.

V žurnalistike sú otázky dôležitejšie ako odpovede. Novinár nemá zvestovať pravdu, ale strážiť otvorenosť komunikácie. Naši novinári sa nevedia pýtať. A to, čo vychádza z našich médií príliš často nie je žurnalistika, ale propaganda.

Odhaľovanie súvislostí je jedným z hlavných cieľov poznávania. Úlohou politickej propagandy je v poznávaní brániť. Preto propagandistov tak rozčuľuje, keď obnažujete ich zlé svedomie. S vlajočkármi sa zhodujem v tom, že RUSKÉ VOJSKÁ NEMAJÚ NA UKRAJINE ČO ROBIŤ. Keby v rozpore s medzinárodnými normami neprepadli suverénny štát, nevznikali by všetky súčasné problémy, ani pochybnosti. Lenže ak sa budeme brániť otváraniu otázok, ktoré s tým súvisia, budeme sa neustále pohybovať v začarovanom kruhu.

Zuzana Čaputová, ktorá celé mesiace mlčala o najdôležitejších otázkach bezpečnosti a suverenity SR, dnes dáva aj niekoľko statusov denne, akoby bola ukrajinskou aktivistkou. Vo včerajšom videu s ukrajinskou vlajkou nás všetkých varovala, že „čelíme a budeme čeliť čoraz väčšiemu množstvu klamstiev“. Pričom sama sa ich niekoľkokrát dopustila.

(1) Zuzana Čaputová klame, že toto je „najbrutálnejšia agresia od konca druhej svetovej vojny“. Zabudla na Kóreu, Vietnam, Afganistan, Irak, Kongo atď. To, čo sa stalo v ukrajinskej Buči, je neospravedlniteľná ohavnosť, ale neprepadajme demagógii, že toto robia len barbarské krajiny. Jeden z najcivilizovanejších národov Európy, Nemci, vymyslel počas druhej svetovej vojny najzvrátenejší spôsob priemyselnej likvidácie ľudí. USA spáchali vo vietnamskej dedine My Lai jeden z najohavnejších vojnových zločinov. Áno, takáto je tvár vojny. Robí zo všetkých ľudí beštie. Neexistujú „spravodlivé vojny“. A kým neodmietneme my všetci vojnu ako najväčšie zlo, nikdy sa zo začarovaného kruhu nedostaneme. Zuzana Čaputová pozná vinníkov masakru v Buči ešte pred vyšetrením. O zverstvá svojich spojencov sa nikdy nezaujímala.

(2) Čaputová tvrdí, že Rusko nikto neohrozoval. To je lož. Už dávno pred vojnou Američania Ukrajincov vyzbrojovali, premiestňovali tam ťažkú techniku, cvičili tisíce ukrajinských vojakov, pripravovali sa na vojnu. Takéto správanie by každý štát na svete vnímal ako ohrozenie vlastnej bezpečnosti. Skúste zaparkovať ruskú vojenskú základňu v Mexiku na hraniciach s USA a rátajte minúty, ako USA zareaguje. Tváriť sa, že Rusov nikto neprovokoval, môže len niekto zlomyseľný a zákerný.

(3) Čaputová tvrdí, že pravicový extrémizmus na Ukrajine je marginálny. To je demagógia a zámerné podceňovanie rastu fašizmu. Čaputová dáva slovenským extrémistom návod, že stavať sochy exponentom ľudáckeho režimu je v poriadku. Že Tiso by hádam mohol dostať od nej aj titul „Hrdina Slovenska“. Hanba, pani prezidentka! Bagatelizovanie banderovcov je trestuhodné. Skúste toto povedať Poliakom, ktorým banderovci vyvraždili viac ako 50 000 ľudí. Nie, na Ukrajine určite nevládne fašizmus, ale je hanebné, ak sa podceňuje. Ani to, že prezident Zelenskyj je žid, neznamená, že je tam zanedbateľný fašizmus, ale že je tam zanedbateľný antisemitizmus. A to je zásadný rozdiel.

(4) Zuzana Čaputová tvrdí, že pomocou Ukrajine pomáhame aj sebe a že slobodná Ukrajina je kľúčová pre bezpečnosť Slovenska. Šíri naratív, že na Ukrajine sa bojuje aj za Slovensko. Pomáhať slabším, bezbranným a napadnutým je ušľachtilé. Ale vyvodzovať z toho veci, o ktorých hovorí Prezidentský palác, je demagógia. Ukrajina dnes bojuje za vlastnú nezávislosť, nie za Európu. Skorumpovaná Ukrajina s oligarchickými štruktúrami, nefunkčným štátom, prenasledovaním opozície a potláčaním slobody prejavu nám nemôže byť vzorom. To, čo robíme, nie je europeizácia Ukrajiny, ale ukrajinizácia Európy.

To, že Ukrajina bráni svoju vlasť pred agresorom, nám nemôže brániť v tom, aby sme ospravedlňovali jej konanie vo všetkom alebo mlčali, keď Kyjev sám porušuje medzinárodné právo. Denník Washington Post už minulý týždeň potvrdil, že ukrajinskí vojaci používajú civilistov ako živé štíty tým, že rozmiestňujú protitankové a protilietadlové strely v blízkosti civilných obydlí. Kyjev tvrdí, že nemá inú možnosť, ale Ženevské dohovory takúto taktiku zakazujú. Aj Human Rights Watch už upozorňuje, že ukrajinská armáda vystavuje civilistov neprijateľnému riziku. O týchto súvislostiach sa však v našich médiách nehovorí. Ukrajina sa stala obeťou ruského imperializmu, americkej geopolitickej hry a neprezieravosti vlastných štátnych predstaviteľov. Je ukážkou toho, čo sa môže stať so štátom, na čele ktorého nestoja štátnici, ale najatí klauni.

08.04.2022
Ukrajine nepomôžeme tým, že zničíme Slovensko.

SR darovala Ukrajine dosiaľ najúčinnejšiu zbraň spomedzi všetkých štátov NATO, v hodnote 600 miliónov dolárov. Dokáže zostreliť šesť stíhačiek naraz do vzdialenosti 250 kilometrov. Týmto krokom sme stratili predpoklady stať sa mierotvorcom.

Aké nebezpečenstvo nám hrozí z tohto kroku?

Spôsob, akým sa verejnosť dozvedela o darovaní takéhoto systému inému štátu, je neprijateľný vo všetkých vyspelých demokraciách. Od USA až po Rakúsko. Demokratický štát musí rozhodovať o základných otázkach svojej bezpečnosti transparentne, nie v utajenom režime, na nátlak veľmoci. Už len za arogantný štýl, keď dal do stávky životy nás všetkých, minister obrany by mal podať demisiu. Prezidentka Čaputová po zverejnení informácie odverklíkovala text, že „darovaním obranného systému S-300 Ukrajine pomáhame znížiť počet civilných obetí tragického konfliktu“. Ale to je lož. Dodávkou zbraní počet obetí zvyšujeme a vojnový konflikt predlžujeme.

Ukrajinský naratív o vojne je rovnako demagogický ako ruský. Prirovnávať zabíjanie na Ukrajine k holokaustu, takmer štvormiliónový Kyjev s 300 mŕtvymi k Stalingradu a Mariupoľ k Osvienčimu, je pritiahnuté za vlasy. Aj umiernenejší ľudia prepadávajú emóciám a rozširujú propagandu, že Rusi zabíjajú civilistov cielene a že chcú celú Ukrajinu vyhladiť.

Musíme sa pokúsiť pochopiť správanie a ciele ruského vedenia.

Americký týždenník Newsweek zachytil analýzy spravodajských služieb USA, že Rusko spôsobuje Ukrajine menšie materiálne škody a zabíja menej civilistov, ako by mohlo. Dôstojník letectva, ktorý sa podieľal na schvaľovaní cieľov amerických náletov v Iraku a Afganistane, dnes tvrdí, že ruská armáda prejavuje pri útokoch veľkú zdržanlivosť. Za prvý mesiac vykonala menej bojových letov a vystrelila menej rakiet ako USA v prvý deň invázie do Iraku. Miera úmrtnosti a ničenia je v porovnaní s vojenskou kapacitou Ruska nízka. Neuskutočnilo sa žiadne strategické bombardovanie. Nič nenasvedčuje, že by Putin úmyselne útočil na civilistov. Americkí stratégovia identifikovali ciele  Ruska takto: zabrať dostatok územia, aby ukrajinská vláda musela začať rokovať.

Pentagon vydal vyhlásenie, že „americká armáda nie je schopná nezávisle potvrdiť ukrajinské správy o zverstvách spáchaných ruskými silami voči civilistom v dedine Buča“. Washington Post potvrdil, že ukrajinskí bojovníci zneužívajú civilistov ako živé štíty. Čo sa týka bombardovania železníc, práve to je prípad, kedy sa životy civilistov môžu stať vedľajšími stratami. Po tom, čo štáty NATO začali prevážať vojenskú techniku po železnici, sa železničné uzly stali vojenským cieľom. Tí, ktorí to nariadili, s tým museli rátať, preto im treba klásť legitímne otázky, či sú to pre nich prijateľné straty.

Jedna časť ľudí si myslí to, čo americký prezident, že Ukrajine treba dodávať zbrane, aby sa mohla brániť. Druhá časť si myslí to, čo pápež, že treba ihneď ukončiť krviprelievanie. Washington doteraz nevyvinul žiadnu diplomatickú aktivitu na ukončenie konfliktu. Namiesto toho povzbudzuje Kyjev, že tú vojnu môže vyhrať. Ak je vôbec možné vyhrať vojnu s jadrovou veľmocou, tak len za cenu nesmiernych strát na ľudských životoch. Ste ochotní tú cenu zaplatiť? A povedali ste to ľuďom? Vysvetlili ste im, v koho záujme je predlžovanie vojny? Tí, ktorí Ukrajine odporúčajú bojovať za akúkoľvek cenu, pohŕdajú mierom a sú už niekoľko desaťročí posadnutí vojnami.

Nič z toho, čo som napísal, nezmenšuje Putinovu vinu za rozpútanie konfliktu, za straty na ľudských životoch i za ničenie Ukrajiny. Ale ak chceme prispieť k vyriešeniu konfliktu, musíme prestať so zaslepeným uprednostňovaním Ukrajiny pred všetkými cieľmi a s hysterickými pokrikmi, aby si v zahraničí všimli, ako poslúchame. Ukrajine nepomôžeme tým, že necháme vykrvácať vlastnú ekonomiku a že budeme ignorovať potreby vlastného obyvateľstva. Vládnu nám ľudia, ktorí poslušne aportujú svojim pánom v Bruseli a Washingtone. Bez toho, aby vedeli vysvetliť, čo ich konanie prinesie Slovensku.

10.04.2022
Spôsob komunikácie tejto vlády si zaslúži naše hlboké pohŕdanie.

Spôsob, akým sa Eduard Heger vyrútil počas tlačovej konferencie na opozičných lídrov, prekročil všetky extrémy novodobej slovenskej politiky.

Eduard Heger nazval politických oponentov agentmi platenými iným štátom. Ochotne sa k nemu pridal v mafiánskom štýle známy hulvát, minister obrany Jaro Naď. A s chuťou sa pridal aj minister financií Igor Matovič.

Pri takejto suterénnej úrovni komunikácie vládnej junty sa opäť ušlo aj mne. Štátny tajomník Juraj Smatana mi venoval celý status svojej FB stránky „Dezinformácie Hoaxy Propaganda“. Smatana ma nazval chrapúňom, klamárom, demagógom, bezcharakterným cynikom, cynickým úbožiakom bez chrbtovej kosti, zbabelým človekom bez svedomia, bez hrdosti a bez vlasti... a nič viac. Pýtate sa prečo? To tam neuviedol. vy, ktorí ma čítate, to viete: preto, lebo som citoval analýzy a zistenia amerického týždenníka Newsweek a denníka Washington Post, ktoré nehrajú do karát americkej propagande. Rozzúrila ho obyčajná komplexná pravda. Práve na Smatanu sedia všetky vulgárne invektívy, ktorými častuje iných. A je ich tým viac, čím menej dokáže oponovať. Smatana dobre vie, že klame, keď tvrdí, že obdivujem Putinov režim a bagatelizujem ruskú agresiu. Osočuje zámerne s cieľom zdiskreditovať a umlčať každú nepohodlnú osobu s vyšším vplyvom.

To všetko je zákerne vyfabrikovaná lož. Smatanu som už dávnejšie nazval slovenským Josephom McCarthym. Je to luhár posadnutý pomstou. U Smatanu je všetko, čo kedy robil, čistý mocenský kalkul. Vysoký predstaviteľ štátu zámerne hecuje verejnosť k nenávisti. Vládna koalícia sa pokúša zničiť morálny a odborný kredit každého, kto ju ohrozuje. Matovič, Heger, Naď či Smatana nikdy neboli slušní ľudia. Iniciatíva „Za slušné Slovensko“ bola od začiatku účelový trik, ako sa dostať k moci. A Zuzana Čaputová zlyhala na celej čiare. Jej úloha je zjednocovať spoločnosť. Ona však falošne volala po slušnosti len vtedy, keď ju kritizovali. No keď vládna moc uráža politickú opozíciu aj kriticky mysliacich nezávislých ľudí, nepovie ani slovo.

Pokrytci typu Heger či Smatana zneužívajú prirodzené ľudské emócie na politický boj. Najhroznejšia vojna a najväčšia humanitárna kríza súčasnosti je v Jemene s takmer 400 000 mŕtvymi. Spýtajte sa Hegera, Korčoka, Naďa a Čaputovej, koľkokrát odsúdili túto špinavú vojnu. Spýtajte sa Smatanu, koľkokrát sa mu „tisli slzy do očí“, keď počul o viac ako stotisíc deťoch, ktoré zomreli od hladu. Odpoveď: ani raz. Nič. Nula!

Predstavitelia vládnej koalície sú agresívni, pretože sú usvedčení z neúprimnosti. Netransparentne darujú polmiliardový štátny majetok, ďalších vyše 500 miliónov z nevyčerpaných eurofondov, takže malá krajinka rozdá z peňazí slovenských daňovníkov Ukrajine vyše miliardy eur. A ukrajinský veľvyslanec na Slovensku nám drzo vyčíta, že málo pomáhame? Očakávam ospravedlnenie ukrajinského veľvyslanca slovenskému ľudu.

Hegerova junta nás zderie z kože. Malý štát sa bez náhrady zbaví svojho majetku, spojenci nám do posledného centu vyúčtujú svoju „veľkorysú“ pôžičku a ešte nám to zvýši náklady, lebo budú od nás aj tak požadovať nákup nového systému. Kto normálny by toto urobil? Prečo nedarovali Ukrajine takýto systém USA? Prečo nám to nepreplatili?

Ukončiť utrpenie Ukrajincov znamená robiť všetko pre zastavenie vojny, nie predlžovať vojnu ďalšími dodávkami zbraní. Je vari pápež František tiež „ruský agent“, keď žiada okamžité zastavenie vojny? Našou nádejou nie je vojna. Našou nádejou je mier. A ten sa dosahuje obnovením diplomatických rokovaní, nie hecovaním do ďalších bojov.

Vláda, ktorej viac záleží na tom, aby ju zahraničie pochválilo, než na tom, aby jej ľud prosperoval, sa podobá na psa, ktorý aportuje kostičku. Vláda, ktorá objavila pojmy vlasť a štátne záujmy až vo chvíli, keď ich zrádza, neslúži svojmu ľudu.

11.04.2022
Je potrebné varovať zahraničie, že budúce voľby na slovensku nemusia byť férové.

Víkendová kanonáda nenávistných slov, urážok a obvinení vládnych politikov voči opozičným predstaviteľom je cielená predpríprava na kriminalizáciu opozície, ktorá ohrozuje férovosť budúcich volieb. Reči o tom, že ďalšie voľby už nemusia byť som donedávna považoval za absurdné a naďalej ich považujem za málo pravdepodobné, ale dnes už nemožno vylúčiť, že vláda použije akékoľvek prostriedky, aby sa udržala pri moci – až po zatváranie politických konkurentov. Parlament bude čoskoro rokovať o predĺžení blokovania webov, médiá verejnej služby sú znormalizované, namiesto nástrojov demokracie ako sú diskusie a okrúhle stoly sa uprednostňujú trestné oznámenia, vyhrážky, osočovanie.

Jeden príklad za všetky. Vykrikovanie vládnej koalície, že Robert Fico je vlastizradca a trestné oznámenia poslanca Benčíka na neho pre „podozrenie zo spáchania trestného činu vyzvedačstva a ohrozenia utajovanej skutočnosti“, je hlavne snahou vládnucej moci preniesť zodpovednosť za možnú likvidáciu systému S-300 na opozíciu. Ak je predseda Smeru-SD vlastizradca za to, že ukázal zábery konvoja prístupné bežným ľuďom, tak sú vlastizradcami všetci občania, ktorí tieto pohyby snímajú a zverejňujú na sociálnych sieťach. Hádam sme ešte stále slobodná krajina, či nie?

Situácia je vážna. Je našou povinnosťou informovať zahraničie o potláčaní slobody prejavu na Slovensku a o rizikách, že budúce voľby nemusia byť slobodné a férové. Opozícia by mala osloviť Radu Európy a OBSE s cieľom monitorovať situáciu u nás. Musíme byť aktívnejší a nežiadať iných, aby robili to, čo môžeme robiť sami. Presne v zmysle toho, čo učil Noam Chomsky: Nepýtajte sa, čo máte robiť. Hovorte, čo robíte.

Na Slovensku nie je inštitúcia, ktorá by vyhrotenú situáciu upokojovala. Prezidentka je zbytočná osoba, ktorá sa pozabudla v čase. Fňuká nad nenávisťou voči sebe a ignoruje nenávisť, ktorú rozpútala proti obyvateľom našej vlasti táto vládna junta. Treba sa začať brániť. Organizovať sa, poukazovať na prešľapy súčasnej vlády. Premeniť ukričané davy na uvedomelých občanov. Každý musí priložiť ruku k dielu. Inak je po Slovensku.

12.04.2022
Pripájam sa k výzve na veľkonočné prímerie

„Myslieť znamená diferencovať a byť tolerantný,“ prízvukoval nestor slovenskej filozofie, dnes 96-ročný Teodor Münz.

Propaganda o vojne na Ukrajine nediferencuje a nie je tolerantná. Vyžaduje lojalitu a zdieľanie rovnakého naratívu. Inak ste zradca.

Moderné dejiny strednej Európy z oblasti vojenstva zanechali dve základné poučenia.

(1) Nijaký vojenský konflikt nevyhral agresor.
(2) Najvýznamnejšie strety sa týkali zmeny geopolitického usporiadania tohto regiónu. To je spravidla aj casus belli (zámienka na vyhlásenie vojny).

Časť historikov sa dnes domnieva, že príčinou vpádu vojsk Varšavskej zmluvy (VZ) do Česko-Slovenska v r. 1968 nebol demokratizačný proces, ale snaha vybudovať tu sovietske základne. Rovnako sa zachovali Sovieti v r. 1956, keď sa Maďari pokúsili vystúpiť z VZ. A rovnako sa hrá o zmenu pomeru síl aj dnes na Ukrajine.

Ak Pentagon priznáva, že denne posiela Ukrajincom lietadlá so zbraňami a muníciou, popierať to už nie je vecou faktov. Je to zámerné predlžovanie krviprelievania cudzími rukami! Z rovnakých dôvodov, keď generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg včera vyhlásil, že „NATO zaistí ROZSIAHLU A TRVALÚ vojenskú prítomnosť na hraniciach východného krídla“, môžete si byť istí, že Brusel a Washington to plánovali aj bez toho – iba ruská agresia im všetko uľahčila. Geopolitika je cynická hra, v ktorej jeden chybný ťah môže zásadne zmeniť pomer síl. To, čo USA ešte pred pár týždňami nevedeli ovplyvniť, dnes môžu odôvodniť krokmi Ruska.

Jazyk slovenských vládnych politikov je závislý od cieľov americkej administratívy. Korčok, Čaputová, Naď či Valášek sú vždy niekoľko dní pozadu pred ich formulovanými závermi, ale dnes už otvorene hovoria o potrebe vojenského víťazstva Ukrajiny. Títo kovboji by mali vedieť, že tento konflikt sa nedá vyhrať vojensky. Najvyšším štátnym záujmom SR nie je vojna, ale mier.

Skutočné zámery vojnových štváčov už vychádzajú na povrch. Najprv mávali ukrajinskou vlajkou „Mier Ukrajine“. Teraz presviedčajú nás aj Ukrajincov, že najprv musia vojensky vyhrať. Obvinenia, že tí, ktorí si želajú zastavenie paľby, sú Putinovi agenti, môžu vzísť len z propagandistických hláv, lebo aj Rusko odmieta prímerie. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa včera vyjadril, že Rusko nezastaví vojenské operácie ani kvôli mierovým rokovaniam. Mieroví aktivisti sú ako medzi dvoma mlynskými kameňmi.

Pripájam k osamelej výzve pápeža Františka na veľkonočné prímerie. Takýto apel chcem počuť aj z úst najvyšších ústavných činiteľov SR. Tým, ktorí chcú pokračovať vo vojne, patria Františkove slová: „Čo za víťazstvo to bude, keď sa vlajka vyvesí na hromade trosiek?“ Tohtoročnú Nobelovu cenu za mier by mal získať pápež František. Svojou filozofiou prekročil obmedzenia jedného náboženstva a ukazuje zmätenému ľudstvu cestu ako jeden z globálnych duchovných lídrov.

Pápež požaduje okamžité zastavenie zabíjania, ktoré doteraz nechcú vypočuť v Moskve, v Kyjeve, vo Washingtone, ani v Bruseli... S postavením Vladimíra Putina pred medzinárodný tribunál nemám najmenší problém. Ale nech sú potom potrestaní všetci vojnoví zločinci: George Bush, Tony Blair, Barack Obama a ďalší, z ktorých každý jeden nechal zavraždiť viac ľudí ako nenávidený Putin. Nech sa medzinárodná spravodlivosť poráta s predstaviteľmi izraelského apartheidu i saudskoarabskej tyranie. A so všetkými, ktorí sa previnili voči mieru. Selektívna spravodlivosť je len pokryteckou mocenskou hrou tých, ktorí majú krvavé svedomie.

Na Slovensku sú hodnoty prevrátené hore nohami. Dzurinda a Mikloš, ktorí už dávno mali pykať za svoje zločiny, sú dnes mediálne protežovaní ako autority a vyhrážajú sa mierotvorcom. Eduard Heger uvažuje o tom, že Ukrajine pošle aj stíhačky MIG-29. Štátny majetok za pol miliardy sme vyhodili len tak do luftu a uvažujeme v tom pokračovať.

Mocenská garnitúra na čele so Zuzanou Čaputovou, jednostranné médiá, skorumpovaní analytici a ohýbači pravdy nás držia v ilúzii, že celý svet sa spojil a Rusko už nemá priateľov. Je to omyl. Všimnite si, kto bol proti alebo kto sa zdržal hlasovania pri návrhu na vylúčenie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. Okrem Ruska to bola Čína, India, Indonézia, Brazília, Nigéria, Bangladéš, Mexiko, Vietnam, Etiópia, Egypt, Irán, Kongo, Thajsko, Juhoafrická republika atď. Dohromady 82 štátov s takmer 4 miliardami obyvateľov. V našich médiách ste sa dozvedeli iba to, že 93 krajín hlasovalo za potrestanie Moskvy...

Rodí sa koalícia Západu proti globálnemu Juhu a nikto si nemôže želať vojenskú konfrontáciu týchto blokov. Našou civilizačnou povinnosťou je nedopustiť, aby sa Ukrajina stala tým, čím bolo Sarajevo v roku 1914. Najprezieravejšiu politiku dnes robí Vatikán. Už pred niekoľkými rokmi (bez záujmu západných médií) zavrhol politiku tzv. spravodlivej vojny. Tento konflikt sa nevyrieši na bojisku, ale za rokovacím stolom.

Skôr či neskôr to pochopia všetci. Otázkou je, za akú cenu.

 

Skrátil Miro Ščibrany
IDE O ŽIVOT