Skutočnosti, veci, ktorým sa venujeme, nás menia. Naša práca, záľuby, priatelia, no v prvom rade, rodina. Rodičia formujú deti a deti menia rodičov. Synovia občas premieňajú otcov opäť na chlapcov a mamy menia dievčatá na malé dámy... Počas rokov sa rodičia vzdávajú prvých ideálov, snov a zo svojich pomyselných oblakov zostupujú k prebaľovaniu, kŕmeniu, robeniu úloh a každodennému nekonečnému vysvetľovaniu, prečo sú niektoré veci dobré a správne a iné zasa nie.
Napriek náročnosti úlohy sú mnohí ochotní vzdať sa pohodlia, veľkej časti súkromia, svojho času, množstva túžob a zakladajú si rodinu, obetujú jej úsilie a starostlivosť. Ľudská túžba po čomsi trvalom, po večnom je silnejšia než momentálna túžba žiť bez starostí alebo mať sa jednoducho dobre...
Vtedy sa stretnutie dvoch milujúcich ľudí stáva neobyčajným a zároveň darom pre ľudí žijúcich okolo. Pôvodná ľudskosť sa premieňa a je len minulým odrazom dvoch teraz už celkom nových osôb, ktoré získavajú zvláštny, nenahraditeľný status otca a matky...
ZÁHRADA
Dva mladé kmene spolu vrástli
do jednej zeme.
S pevnými koreňmi, aj s výhonkami.
Pozri, čo môže vyrásť z dobra pod rukami.
Tam, kde sú stromy, tam je aj život,
sídli v ich tôni.
Pýtajte sa muža na pár kvapiek vody.
On vie, on ich sadil, neskôr prišli riečne prúdy.
Koľko ešte sily musí mnohých stáť záhrada?
Aby pochopili,
že ak nám má ovocie rozdávať,
musíme sa jej venovať...
Aj vy tu stojíte – muž a žena.
Budúcnosť nevidíte.
Spolu prežívate, čo je aj to, čo bude.
Chcete siahnuť na dno síl, spustiť korene až k vode.
Tak sa pusté zeme menia na krásne,
životom odmenené.
V horúcom slnku kvapká pot do hliny,
krok námahy vstúpil ako radosť do rodiny.
do jednej zeme.
S pevnými koreňmi, aj s výhonkami.
Pozri, čo môže vyrásť z dobra pod rukami.
Tam, kde sú stromy, tam je aj život,
sídli v ich tôni.
Pýtajte sa muža na pár kvapiek vody.
On vie, on ich sadil, neskôr prišli riečne prúdy.
Koľko ešte sily musí mnohých stáť záhrada?
Aby pochopili,
že ak nám má ovocie rozdávať,
musíme sa jej venovať...
Aj vy tu stojíte – muž a žena.
Budúcnosť nevidíte.
Spolu prežívate, čo je aj to, čo bude.
Chcete siahnuť na dno síl, spustiť korene až k vode.
Tak sa pusté zeme menia na krásne,
životom odmenené.
V horúcom slnku kvapká pot do hliny,
krok námahy vstúpil ako radosť do rodiny.
SPOLOČNÝ STÔL
Sedíme za spoločným stolom.
Miestnosť plná najrôznejších
pováh, zvukov, tónov...
Zotreli sme včerajšie omrvinky
sklamaní a nepokoja.
Na tanieroch máme dnešné zážitky
a zajtrajšie chvatné ráno.
Miestnosť plná najrôznejších
pováh, zvukov, tónov...
Zotreli sme včerajšie omrvinky
sklamaní a nepokoja.
Na tanieroch máme dnešné zážitky
a zajtrajšie chvatné ráno.
A tak celkom pokojne a jednoducho –
skyvy radosti si podávame v chlebe.
skyvy radosti si podávame v chlebe.
Za spoločným stolom
sa ruky a rúčky
vzájomne delia o dary.
Občas spravodlivo,
inokedy milosrdne,
no vždy tak,
aby čím skôr usnul smutný deň
a prebudil sa pokoj.
sa ruky a rúčky
vzájomne delia o dary.
Občas spravodlivo,
inokedy milosrdne,
no vždy tak,
aby čím skôr usnul smutný deň
a prebudil sa pokoj.
Tak sedíme za spoločným stolom.
Nie so zrakom na ňom
ani s hlavou vyvrátenou nahor
– dívame sa priamo.
K stolu sa sadá
s čistými rukami a čistým srdcom,
všetko iné ostalo za dverami...
Aby pozrieť sa na seba
bolo ako dívať sa do vody –
priezračne a osviežujúco...
Nie so zrakom na ňom
ani s hlavou vyvrátenou nahor
– dívame sa priamo.
K stolu sa sadá
s čistými rukami a čistým srdcom,
všetko iné ostalo za dverami...
Aby pozrieť sa na seba
bolo ako dívať sa do vody –
priezračne a osviežujúco...
© Tvorivá skupina POETICA MUSICA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára