07 septembra 2020

MATKA, OTEC A DIEŤA počas života dieťaťa a po aborte.

Abort je smrtiaci zásah do primárnej triády MATKA–OTEC–DIEŤA.
 
Vzťahy rodičov a detí vplývajú na život jedinca tak v jeho primárnej rodine, kedy je v postavení dieťaťa, ako aj o generáciu neskôr, kedy má v rodine rolu rodiča. V oboch prípadoch tieto vzťahy spolurozhodujú o jeho duševnom zdraví.
 
 
PRIMÁRNA TRIÁDA MATKA–OTEC–DIEŤA
 
Vzniká v okamihu počatia dieťaťa.
Pri spojení pohlavnej bunky matky a otca.

POČATIE.
Okamih zrodu primárnej triády. Vývojové štádium dieťaťa:
ZYGOTA.

Trvá, kým žije aspoň jeden z trojice matka–otec–dieťa.
Každé dieťa je biopsychosociálne a duchovne súčasťou tejto základnej trojice. Je to prvý z radu systémov, do ktorých počas života jednotlivec patrí – predchádza všetky nasledujúce dyadické, triadické a ďalšie vzťahy. Je to jedinečná základňa, do ktorej patrí každý človek, bez ohľadu na dĺžku a kvalitu jej fungovania.

Primárna triáda počas života všetkých jej členov

Zaniká v okamihu úmrtia posledného člena triády.

Zaniknutá primárna triáda

 
 
I. PRÍBEH ŽIVOTA
 
Primárna triáda sýti potreby dieťaťa už v prenatálnom veku, a po narodení spoluutvára osobnosť dieťaťa. Vo vyživujúcej triáde sa dieťa cez rodičov dozvedá, kto je. Je podstatným zdrojom pre rané skúsenosti a vývin identity ľudského jedinca. Poskytuje matricu na učenie sa medziľudským interakciám: so svojím ja, s druhou osobou, s členmi primárnej triády, s ďalšími triádami tej istej rodiny, s mimorodinnými triádami či skupinami.
 
V primárnej triáde sa dieťa učí komunikovať, zvládať situácie a stres, narábať s vlastnými emóciami, vnímať jedinečnosť a rovnakosť. Učí sa tu o dôvere, intimite, riskovaní, o hraniciach, o približovaní a vzďaľovaní, o začleňovaní a vylučovaní... Na základe skúseností z primárnej triády sa dieťa rozhoduje, do akej miery „vyhovuje” svetu a koľko dôvery môže vložiť do vzťahov s inými ľuďmi. Vnemy prijaté v primárnej triáde v ranom štádiu vývinu dieťaťa majú tendenciu pretrvávať po celý život. Primárna triáda je pre dieťa zdravý model vtedy, keď sú si rodičia navzájom najdôležitejšími osobami. Jednou z úloh matky je podporovať dobrý vzťah dieťaťa s otcom a úlohou otca podporovať dobrý vzťah dieťaťa s matkou.
 
Ako do rodiny pribúdajú ďalší členovia, pribúda aj počet triád a počet vnútorných vzťahov. To napomáha zložitosti či komplikáciám vzájomných vzťahov medzi členmi rodiny. Tak napr. štvorčlenná rodina má štyri triády, päťčlenná už desať triád, hoci pribudlo len jedno dieťa. Viacpočetné rodiny v minulosti mali členitejšie a variabilnejšie vzťahy ako rodiny s nižším počtom členov. Nie každá triáda je však vyživujúca. Čím je v rodine viac detí, tým je pre rodičov náročnejšie zabezpečovať takú triádovú výživu, aby sa čo najlepšie rozvinul potenciál detí.
 
V primárnej triáde sa utvára vzťah medzi všetkými tromi členmi – matkou, otcom a dieťaťom (obr. 1), vzťahy každého člena triády k sebe (obr. 2) a dyadické vzťahy (matka a dieťa, matka a otec, otec a dieťa) (obr. 3).
 
Obr. 1 Každý vo vzťahu s každým v rámci primárnej triády.

 
Obr. 2 Každý z triády vo vzťahu k sebe.

 
Obr. 3 Každý z triády v dyadickom vzťahu ku každému.
 
Ako vidno na obrázku 3, pri 100%-nom dyadickom začlenení dvoch členov triády je tretí zo vzťahu fyzicky vylúčený. Fyzické vylúčenie prináša riziko emocionálneho vylúčenia. Zážitok emocionálneho vylúčenia je v rozpore s túžbou každého človeka byť prijatý, milovaný, uznaný, patriť a prispievať, byť aktívny, slobodný, cítiť sa bezpečne, žiť zmysluplne... Vylúčený člen triády môže prežívať napätie z významov, že do vzťahu nepatrí, že je nemilovaný, ohrozený, odmietnutý, vynechaný, nepovšimnutý, slabý, bezmocný, opustený, zradený, zranený, menej hodnotný, nanič, bezcenný...
 
Vylúčený sa môže cítiť otec, ak matka a dieťa tvoria tesné spojenie vylučujúce otca z kontaktu.
Vylúčené sa môže cítiť dieťa pri zanedbávajúcej starostlivosti rodičov, pri preferovaní súrodenca, iného dospelého, iných hodnôt – práce, vlastnej zábavy, spoločnosti a pod.. Dieťa súbežne prežíva napätie z porovnávania, že súrodenec/iný človek je viac milovaný, uprednostňovaný, dôležitejší, cennejší, významnejší, lepší...
 
Vylúčené dieťa chce svoje vylúčenie prerušiť – vstupuje do priestoru medzi rodičov, skáče im do reči, snaží sa upútať pozornosť na seba milým i rušivým spôsobom. Znášať fyzické vylúčenie sa učí len postupne. Ľahšie sa mu to darí, keď má s matkou a/alebo s otcom vytvorenú bezpečnú väzbu. Takúto nespochybnenú ranú skúsenosť potrebuje pre bazálnu istotu a dôveru. Dieťa spočiatku nemá vytvorenú identitu ani vzťah k sebe. Do troch rokov psychicky splýva s matkou alebo inou osobou na jej mieste a plne závisí na jej odozvách – na emocionálnom prijímaní, vynechávaní alebo odmietaní.
 
II. PRÍBEH ABORTU
 
Abort dieťaťa z ľubovôle matky (do 12. týždňa prenatálneho veku) je smrtiace torpédo do podpalubia primárnej triády. Matka ním z primárnej triády vylučuje otca aj dieťa. Vlastného potomka pripravením o život (obr. 4).

Obr. 4 Primárna triáda po aborte – otec de iure vylúčený z rozhodovania o osude dieťaťa, dieťa usmrtené.
 
Usmrtené dieťa sa už nikdy nedozvie, kým sa mohlo a malo stať. Z okolností, za ktorých skutok abortu prebehne, sa o sebe veľa dozvedajú otec a matka. Osobitne matka, ktorá uverila zákonodarcovi, feministkám a pro-abortistom, že abort je bežný medicínsky zákrok bez etického presahu, že má právo usmrtiť vlastné dieťa, a zvolí abort. Rozhodnutím o usmrtení matka dáva dieťaťu biľag neznesiteľnej záťaže pre jej súkromie a prekážky pre vlastnú sebarealizáciu. Dieťaťu berie vyhliadku naplniť plán bytia zakódovaný v DNA získanej od matky a biologického otca.
 
Napodiv, usmrtenie dieťaťa abortom neznamená koniec primárnej triády. Ani neukončuje účasť dieťaťa v nej. Dieťaťu „len“ zmení spôsob a perspektívu bytia: zo životaschopného daru, prísľubu a následníka v generačnom cykle matka–otec–potomok na mŕtve bezduché telo. Žiť bude už len ako odtlačok v pamäti matky a otca; rodičov, ktorí nedokázali prevziať zodpovednosť a dať dieťaťu šancu prežiť plnohodnotný život.
 
Aj keď matka bude usmrtené dieťa vytesňovať z mysle, dariť sa jej to bude so striedavým úspechom. Trauma rozhodnutia o aborte bude vytrvalo presakovať z hĺbky jej pamäti. Matka nebude neraz ani tušiť, že ťaživé pocity prázdna sú ozvenou abortu.
 
Dieťa abortom vylúčené z triády a zo života nemá šancu svoje vylúčenie prerušiť.
Ani sa vrátiť do života. Abort zužuje jeho prítomnosť v bytí na bolestnú spomienku.
Na železnú guľu ťažiacu dušu matky a otca.
 
 
Spracoval Miro Ščibrany
Iniciatíva IDE O ŽIVOT
 
Zdroj:
 
XXVII. Česko-Slovenská psychoterapeutická konferencia, Trenčianske Teplice 2009
PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 17, 2010, č. 1, s. 65 - 68
 
Slovensko-Česká konferencia s medzinárodnou účasťou Psychotraumatológia – Attachment – Psychoterapia, Trenčín 2012
PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 20, 2013, č. 1, s. 69 - 72
 
Satirová, Virginia: Kniha o rodině. Praha: Nakl. Práh, 1994.
Satir, Virginia: Conjoint Family Therapy (Spoločná rodinná terapia). Palo Alto: Science and Behavior Books, Inc., 1983.
 
 




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára