O ROZUME A VÁŠNI
A opäť sa ozvala kňažka a riekla:
Hovor nám O ROZUME A VÁŠNI.
A on odpovedal takto:
Hovor nám O ROZUME A VÁŠNI.
A on odpovedal takto:
Vaša duša je často bojiskom,
na ktorom sa váš rozum a vaša rozvaha púšťajú
do boja proti vašej vášni a žiadostiam.
Kiežby som mohol byť strojcom pokoja vo vašej duši,
aby som mohol spor a súperenie týchto vašich vlastností
zjednotiť a uviesť ich do súzvuku.
Ale ako to urobím, ak sa sami neusilujete
byť strojcami pokoja v sebe, ba čo viac, ak nemilujete
všetky svoje vlastnosti?
Váš rozum a vaše vášne sú kormidlom a plachtami
vašej duše plaviacej sa po mori. Ak sa vaše plachty roztrhajú
alebo kormidlo poláme, budete len hračkou vĺn a prúdov
alebo zostanete bez pohybu uprostred mora.
Lebo rozum, keď vládne sám, je sila, ktorá vás obmedzuje;
a neskrotená vášeň je plameň, ktorý sám seba spaľuje.
Preto nech vaša duša povznáša váš rozum k výšinám vášne tak,
aby spieval; a nech vaša duša krotí vašu vášeň rozumom,
aby žila svojím každodenným znovuzrodením
a ako fénix povstávala zo svojho popola.
Chcel by som, aby ste hľadeli
na svoj rozum a svoje žiadosti ako na dvoch
vítaných hostí vo vašom dome.
Určite by ste nedávali väčšiu úctu jednému hosťovi
pred druhým; lebo ten, kto si viac hľadí jedného,
stratí lásku a dôveru obidvoch.
Keď sedíte v chladivom tieni bielych topoľov v údolí
a kocháte sa v pokoji a vážnosti vzdialených polí a lúk,
vtedy nech si vaše srdce potichu povie:
„Boh prebýva v rozume.“
A keď zúri búrka a mocný vietor trasie lesom
a hromy a blesky hlásajú vznešenosť nebies,
vtedy nech si vaše srdce pokorne povie:
„Boh sa prejavuje vo svojej vášni.“
A keďže vy ste malým dychom pod klenbou božou
a lístkom v božom lese, aj vy by ste mali prebývať
v rozume a prejavovať sa vo vášni.
na ktorom sa váš rozum a vaša rozvaha púšťajú
do boja proti vašej vášni a žiadostiam.
Kiežby som mohol byť strojcom pokoja vo vašej duši,
aby som mohol spor a súperenie týchto vašich vlastností
zjednotiť a uviesť ich do súzvuku.
Ale ako to urobím, ak sa sami neusilujete
byť strojcami pokoja v sebe, ba čo viac, ak nemilujete
všetky svoje vlastnosti?
Váš rozum a vaše vášne sú kormidlom a plachtami
vašej duše plaviacej sa po mori. Ak sa vaše plachty roztrhajú
alebo kormidlo poláme, budete len hračkou vĺn a prúdov
alebo zostanete bez pohybu uprostred mora.
Lebo rozum, keď vládne sám, je sila, ktorá vás obmedzuje;
a neskrotená vášeň je plameň, ktorý sám seba spaľuje.
Preto nech vaša duša povznáša váš rozum k výšinám vášne tak,
aby spieval; a nech vaša duša krotí vašu vášeň rozumom,
aby žila svojím každodenným znovuzrodením
a ako fénix povstávala zo svojho popola.
Chcel by som, aby ste hľadeli
na svoj rozum a svoje žiadosti ako na dvoch
vítaných hostí vo vašom dome.
Určite by ste nedávali väčšiu úctu jednému hosťovi
pred druhým; lebo ten, kto si viac hľadí jedného,
stratí lásku a dôveru obidvoch.
Keď sedíte v chladivom tieni bielych topoľov v údolí
a kocháte sa v pokoji a vážnosti vzdialených polí a lúk,
vtedy nech si vaše srdce potichu povie:
„Boh prebýva v rozume.“
A keď zúri búrka a mocný vietor trasie lesom
a hromy a blesky hlásajú vznešenosť nebies,
vtedy nech si vaše srdce pokorne povie:
„Boh sa prejavuje vo svojej vášni.“
A keďže vy ste malým dychom pod klenbou božou
a lístkom v božom lese, aj vy by ste mali prebývať
v rozume a prejavovať sa vo vášni.
© Kahlil Gibran
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára