25 februára 2022

ALI. LEO. A CINKOT KORÁLOK.

Piatok. Podvečer. Mama Zuzka je na služobke. Ali (6r 1m) prichádza s tatom Dankom k starým rodičom. Prináša si dva výkresy. Nakreslené v škôlke pastelkami. Na jednom je kôň. S bujnou hrivou. Uzdou. Sedlom. A dlhokánskym chvostom. Vedľa koňa jazdkyňa s prilbou. Nad ňou tlačené písmená ALI. Na druhom obrázku je dom. Na lodžii kvety. Vedľa domu rastú tuje.
Kresliarka podáva výkresy dedovi.
„Sú pre teba a pre babi Hanku. Ktorý si vyberieš ty?“ zaujíma sa vnučka.
„Tento s koňom. Babi miluje kvety. Vyberie si dom,“ teší sa a prorokuje dedo.
Ali odbieha za Leom (4r 11m). V pracovni-spálni idú pátrať po poklade.
„Dedo, podua mapy je pokuad tu na stoue,“ ukazuje Leo do mapy. „A kde presne?“ zaujíma sa dedo. „V peňaženke,“ je si istý pátrač. „Dobre. Tak pohľadaj,“ dedo spod displeja podá peňaženku. Leo prezerá priečinky. Hľadá mince. Nenachádza ani jedinú. A je sklamaný. Len do chvíle, kým s Ali neobjavia babinkinu šperkovnicu. A v nej korálky. Ali si dá na krk náhrdelník. „Smiem si ho vziať domov?“ pýta sa. „Vezmi. Babi má teraz zoom. Dohodnete sa zajtra,“ rozhodne dedo. Vnučka baletným krokom opúšťa spálňu. Zbieha po schodoch.