02 novembra 2021

DvC: JEŽIŠ BOL LIBERÁL. A potrat je právo od Boha slobodne sa rozhodnúť.

Môže byť stokrát logické, že uskutočnením potratu sa dotknuté osoby dopúšťajú zabitia, jedného z hlavných porušení Desatora. Podstatné je, že niekto sa stavia medzi zámer Boha a jeho tvora, jedinca, ktorý má právo od Boha slobodne sa rozhodnúť, že zabije.
Kresťanstvo je myšlienkový systém, ktorý vychádza z nediskutovateľných predpokladov, axióm, ostatne ako každý myšlienkový systém. Je zbytočné hodnotiť takúto myšlienkovú konštrukciu z pohľadu iného myšlienkového systému, založeného na iných axiómach. Preto v ďalšom budem predpokladať, že všetko, čomu kresťania veria, je pravda. V rámci axiomatického systému kresťanskej viery sa pokúsim zdôvodniť tvrdenia:
1. Ježiš bol liberál
2. Ak politická strana opiera svoju ideológiu a politickú prax o Kristovo učenie, mala by byť maximálne liberálna.
Ak núti občanov k nedobrovoľnému konaniu, koná proti zámeru Boha a napomáha Diablovi.
1. Ježiš bol liberál
Podľa kresťanskej mytológie, Boh stvoril svet ako kauzálny systém podriadený jeho vôli. Do tohoto sveta stvoril človeka, ktorému ponechal slobodnú vôľu v rozhodovaní, aby „dokázal rozoznať dobré od zlého“. V tom by mal byť zásadný rozdiel medzi človekom a napríklad kameňom, ktorý sa uvoľní zo skaly a zabije nevinného tvora, ktorý kameňu nič neurobil. Človek má na výber, či niekoho zabije, alebo nie.
Kresťanský Boh necháva na každom, aby prijímal rozhodnutia za seba, aby naložil s darom slobodnej vôle slobodne. Súčasne týmto vytvára situáciu, kde sa za svoje skutky každý zodpovedá Bohu a nikomu inému.
Ježiš, ako syn Boží, musel túto pravdu o vzťahu každého voči Bohu poznať, a teda musel byť v politických otázkach liberál. Sám druhých nenúti konať v mene svojho učenia. A spochybnil právo jeruzalemskej náboženskej vrchnosti usmerňovať konanie jedincov v obci. Jediná moc, ktorú uznával, bola moc Boha.
Právo obce trestať niekoho za nemorálne, či bezbožné správanie Ježiš odmietol v historke o prostitútke Márii Magdaléne. Keď ju podľa tradície chcela obec trestať za cudzoložstvo ukameňovaním, išiel ju chrániť vlastným telom so slovami „nech hodí kameňom, kto je bez viny“. Je to nepochybne zdôraznenie rovnosti všetkých pred Bohom v morálnej oblasti, čiže v otázke slobodnej vôle. Nikto nemá právo druhého posudzovať v tom, ako naložil s darom slobodnej vôle, iba Boh, pretože ten určuje pravidlá.
Nikto nemôže o sebe povedať, že koná vôľu Boha. Nemôže to vedieť. Ak by všetko bolo jasné, nikto by nemal v ničom pochybnosti. Bez pochybností niet slobodnej vôle. Aj Ježiš o sebe neustále pochyboval a svoju slobodnú vôľu musel používať v utrpení neistoty.
Podľa mňa je ťažko spochybniteľné, že Ježiš bol v otázkach svedomia liberál.
Inak by neuznával dar slobodnej vôle.
2. Kresťanská strana musí presadzovať slobodu vo svedomí, inak nie je kresťanská.
Boh dal ľuďom slobodnú vôľu, aby sa mohli slobodne rozhodovať v mravných otázkach. Čo je mravné a čo nie, je vyjadrené napríklad v Desatore. Vôľa absolútneho Boha je absolútne zložitá, preto treba texty interpretovať a správne pochopiť. Aj tu Boh ponecháva na každom, ako si jeho zjavené texty vyloží. A svoju interpretáciu môže oznamovať a ostatným tak pomáhať pochopiť vôľu Boha. Robia to kňazi, teológovia, ale aj laici. Či sa kresťan bude ich výkladom riadiť je na jeho slobodnej vôli.
Je veľký rozdiel, ak KBS vyjadrí svoj teologický názor na konkrétne stránky života v spoločnosti a medzi tým, ak kresťanskí politici takýto názor presadzujú ako zákon. Zákonom totiž ľuďom vnucujú určitý výklad vôle Boha a bránia im použiť slobodnú vôľu sa rozhodnúť. Môže byť napríklad stokrát logické, že uskutočnením potratu sa dotknuté osoby dopúšťajú zabitia, teda jedného z hlavných porušení Desatora, podstatné je, že niekto sa stavia medzi zámer Boha a jeho tvora – jedinca, ktorý má od Boha právo slobodne sa rozhodnúť, že zabije. Ak je to nesprávne rozhodnutie voči Bohu, len Boh má právo rozhodnúť, či to tak je alebo nie a prípadne ho za to potrestať tak, že nebude spasený. Napokon aj sám jedinec majúc slobodnú vôľu si môže nevyberať spasenie.
Kto svoj výklad nadraďuje nad iné výklady a druhým vnucuje spasenie, stavia sa na roveň Bohu a podľa kresťanského učenia sa dopúšťa smrteľného hriechu – pýchy. Presadzovanie kresťanskej mravnosti zákonom je jasný prejav pýchy.
A pýcha je nástrojom Diabla.


Text DvC z 29.04.2014 skrátil
a upravil Miro Ščibrany
IDE O ŽIVOT



5 komentárov:

  1. "Iniciatíva IDE O ŽIVOT upriamuje pozornosť verejnosti na bezbrannú obeť abortov – na živáčika v tele matky. Slovom, obrazom, zvukom dáva živáčikovi hlas prosiaci o dôstojnosť a holý život.

    Miro


    Za iniciatívu IDE O ŽIVOT"

    Eva Eperješiová
    Alžbeta Mráková
    Iva Štrbová-Jarošová,



    Miro Ščibrany je vaším hovorcom? A mohli by ste komentovať tento článok "
    DvC: JEŽIŠ BOL LIBERÁL. A potrat je právo od Boha slobodne sa rozhodnúť."?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Nagy, Miro Ščibrany je admin web-stránky Iniciatívy IOŽ a tento článok len skrátil a pripravil na uverejnenie. Autor tohto textu publikovaného na portáli Menej štátu v roku 2014 vystupuje na internete pod pseudonymom Daimonion vonCave (DvC) a Radek Domica. Ako si postrehol, postoje autora k abortu sú v priamom protiklade k etickej pozícii členov Iniciatívy. Oslovujeme autorov, ktorí by chceli a vedeli na tézy a argumentáciu DvC odpovedať samostatným článkom.

      Odstrániť
    2. Nuž na jedno sa v článku zabudlo. Že právo zabiť nám síce Boh dal vo forme slobodnej vôle, ale pokiaľ to vezmeme ako všeobecné právo- čo budeme teda robiť s ľuďmi, ktorí nám zabijú mamu, sestru, strýka, suseda, bezdomovca ..kohokoľvek? Čo budeme robiť s ľuďmi, ktorí sa rozhodli porušovať desatoro aj v iných prikázaniach , ktoré nám boli stanovené ako norma pre najmenej problémové spolužitie s inými ľuďmi na planéte?
      Nebudeme ich trestať? Necháme to na Boha? Ako dlho by sme tu vydržali keby sme prijali tento výklad slobodnej vôle?
      Podľa tejto logiky-pokiaľ súhlasíme s trestom za vraždu iného, museli by sme sa na zabitie nenarodeného dieťaťa dívať tiež ako na vraždu a aktérov skutku trestať rovnako..Pokiaľ nie, nemôžeme ani vrahov ani zlodejov zatvárať..
      Takže otázka je len jedna:
      Je potrat vražda, či nie?
      O tom je celá diskusia. Nie o právach žien a nenarodených detí a slobodnej vôli zabíjať či práva trestať za porušenie desatora..
      Keďže neexistuje medzi ľuďmi jednoznačná dohoda na tom či to je vražda alebo nie, to znamená či aktérov trestať alebo nie, je dobré keď sa snažia dohodu nájsť spôsobom používaným ako vždy keď niekto je proti a druhý za-jedni tlačia z jednej strany druhí z druhej a niekde sa zastavia. a celé sa to z času načas posunie buď tam alebo tam..
      Zatiaľ to za vraždu ľudia nepokladajú, nikoho netrestajú , umožňujú aby sa potraty vykonávali a ďalej skúmajú a hľadajú a snažia sa čo najmenej ubližovať-matke aj dieťaťu.
      A myslím že tak to aj ostane. O tom je naša slobodná vôľa-vyberať si medzi dobrom a zlom.


      A jedného dňa sa dozvieme kto si čo naozaj vybral...
      Zatiaľ čo najmenej kričme..skôr sa so šepotom pýtajme..

      Poláková Kveta

      Odstrániť
    3. Dobrý deň, pani Kveta,
      ďakujem Vám za podnetnú úvahu. Zdieľam Váš názor, že úvaha autora článku o slobodnej vôli a jej uplatňo-vaní na abort má svoje vážne úskalia a chyby. Postoje autora úvahy bohužiaľ nie sú ojedinelé. S miernym zjednodušením ich možno považovať za základ, o ktorý liberáli a progresívci opierajú svoje presvedčenie, že abort je právom matky a správna vec.

      Holý fakt, že neodčiniteľným dôsledkom „práva“ matky je smrť prenatálneho dieťaťa, podporovatelia abortu buď širokým oblúkom obchádzajú a zamlčujú, alebo smrť dieťaťa kreatívne zľahčujú. Napríklad „argumenta-mi“, že v tele matky do istého mementu nie je dieťa, ale „zhluk buniek“, alebo že kým bytosť v maternici ne-vie mimo tela matky prežiť, netreba si z jej usmrtenia robiť ťažkú hlavu.

      Aj keď nie som veriaci, som hlboko presvedčený, že bytosť v tele matky je človekom od okamihu počatia. Veď už po spojení vajíčka matky a spermie otca má jedinečnú DNA a tá ho bude sprevádzať až do smrti. Je to teda človek vo vývojom štádiu prenatálneho dieťaťa a na usmrtenie tohto človeka sa musí pozerať ako na usmrtenie akéhokoľvek človeka v ktorejkoľvek etape jeho bytia.

      Úmyselne vziať život ľudskej bytosti je zavrhnutiahodný čin.
      Je to usmrtenie, zabitie, aj keď zákonom o aborte povolené.

      Ďalej som presvedčený, že legalizácia abortu musí byť zrušená.
      A že abort bude vyhlásený za zločin proti ľudskosti.

      Miro Ščibrany

      Odstrániť