03 novembra 2020

TAK NÁM ZABILI POĽUDŠTENÝ ABORT

PREDSLOV
Milostpane! Milostpane! Tak nám zabili Ferdinanda! Pana arcivévodu z Konopiště. Toho tlustýho, nábožnýho. Práskli ho v Sarajevu z revolveru, vědí? Jel tam s tou svou arcikněžnou v automobilu.
No tak se podívejme, paní Müllerová, jak taková jízda automobilem může nešťastně skončit. A trápil se dlouho?
Pan arcivévoda byl hned hotovej. To vědí, že s revolverem nejsou hračky.
Některej revolver vám nedá ránu, kdybyste se zbláznila. Ale na pana arcivévodu si jistě koupili něco lepšího. A taky bych se chtěl vsadit, že ten člověk, co mu to udělal, se na to pěkně voblík. To to není jako když pytlák střílí hajnýho. To musíte jít v cylindru. Aby vás nesebral dřív policajt.
Vono prej jich bylo víc.
No to se samo sebou rozumí. Kdybyste chtěla zabít arcivévodu nebo císaře pána, taky byste se s někým poradila. Vono víc lidí má víc rozumu. Ten poradí to, ten poradí vono, a pak se dílo podaří.
 
 
PO NESCHVÁLENÍ KROTKEJ NOVELY ZÁKONA O ABORTE
 
Už ani najväčší pro-life optimisti nemôžu dúfať, že feminabortisti v súboji o abort ustúpia čo len o milimeter. Neurobia tak Z PRINCÍPU. Akékoľvek obmedzenie slobody usmrcovať dieťa z vôle matky berú ako hrozivé waterloo. Niet divu. Vzorom a inšpiráciou im je ABORTOVÁ LEGISLATÍVA lídra liberálneho sveta, štátu New York. Popri nej je náš – bárs liberálny – zákon o aborte pes na krátkej reťazi a priestoru na predĺženie vidia habadej.
 
Namiesto ústretovosti parlamentní liberáli novelu využili
na OSTRÝ PROTIŤAH POTRATOVOU TABLETKOU.
 
Potratovej tabletke v rokoch 2016-2017 vypršala na území SR platnosť. Dôvod?
Distribútori NESPLNILI PODMIENKY MZ SR pre uvedenie tabletky na slovenský trh.
 
Za smrtiacu tabletku dlhodobo najviditeľnejšie lobuje docent MUDr. Martin Redecha, prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. V médiách spochybňuje kritikov chemického abortu. Tabletku vyhlasuje za lege artis pôrodníctva. Za zvýšenie bezpečnosti a uhladenosti potratov. A nedostupnosť tabletky pre slovenské ženy za znak necivilizovanosti Slovenska.
 
Mediálne lobovanie docenta Redechu si všimla a preniesla do parlamentu ambiciózna poslankyňa z vládnej SaS, expertka na účinnosť spodnej bielizne v politickom marketingu, Jana Bittó Cigániková. Richard Sulík a SaS sa opäť raz predviedli ako obhajcovia slobody bez zodpovednosti. A potopili aj posledné zvyšky ilúzie, že solidarita, ktorú majú v názve strany, sa týka aj nenarodencov.
 


 
ÚTECHOU NIE JE ANI TESNÉ NESCHVÁLENIE NÁVRHU
 
Návrh novely neprešiel o jediný hlas.
 
Abortisti mali pre prípad schválenia najmäkšej z možných mäkkých noviel v talóne ťah silnou figúrou. Prezidentkou. Zuzana Čaputová je od čias videa podpredsedníčok PS z roku 2018 známa pro-abortovými postojmi. Tieto postoje opakovane potvrdzuje ako prezidentka. Sponzori jej kampane môžu byť s jej doterajším vykonávaním úradu spokojní.
 
Pritom poslankyne OĽANO viac než na pol cesty vyšli v ústrety predstavám prezidentky a jej volaniu po prevencii a zlepšení starostlivosti o ženy-matky. Nepredložili ani jedinú zásadnú etickú požiadavku pro-life hnutia, ktorou by obmedzili slobodu usmrtiť dieťa abortom v tele matky. Prezidentku a pro-abortistov neobmäkčila ani takáto bezzubosť návrhu. Naopak. Vysvetlili si ju ako nedostatok sebadôvery prekladateliek a návrh zostrelili.
 
Nechuť sprísniť zákon o aborte dali najavo Sulíkovi a Matovičovi „liberáli“, pohrobkovia Andreja Kisku zo strany ZA ĽUDÍ, hlasisti Petra Pellegriniho a smeráci Roberta Fica... a v médiách aj progresívci Zuzany Čaputovej, Ireny Bihariovej, Ondreja Prostredníka.
 
 
AKO ĎALEJ?
 
Pro-life hnutie konečne a nad všetku pochybnosť vie, s akými kartami hrajú oponenti ochrany nenarodeného života. Čo sa od oponentov dá čakať a čo nie. A aké mentálne nastavenie vládne v parlamente.
 
Ukázalo sa, že parlament je vo veci abortu trh alibizmu a márnosti. Že chcieť poľudštiť abortový zákon cez parlament je neschodná cesta. A že je luxus dovoliť, aby dôležité etické a hodnotové záležitosti, akými dôstojnosť a život nenarodenca nesporne sú, znova odvisli na nitke nohavičiek poslankýň a šnúrke gatí poslancov SaS a ZA ĽUDÍ.
 
Svoje doterajšie účinkovanie musí vyhodnotiť aj pro-life hnutie.
Nastal čas vytvoriť novú stratégiu.
 
Aktivistický prúd dosiaľ čerpal podporu viac z cirkvi než zo sekulárneho priestoru. Zo strednodobého hľadiska to bola výhoda – v krátkom čase to zaistilo masovú mobilizáciu a podporu veriacich. Z dlhodobého hľadiska je to guľa na nohe – vznikol dojem, že pro-life hnutie je čisto záležitosť „tmárskych katolibancov“. Pro-choice prúd tento dojem podporuje. Útokmi na cirkev a vedomým zneviditeľňovaním pro-life neveriacich.
 
Pro-life hnutie zdá sa bude musieť
 
(1) posilniť občiansky a sekulárny ráz svojich aktivít,
(2) zbaviť sa postavenia prívesku parlamentných strán,
(3) vytvoriť vlastné dôveryhodné politické krídlo,
(4) postaviť do svojho čela výraznú osobnosť.
 
Pri všetkej úcte k práci, ktorú v hnutí dosiaľ odviedli muži, tvárou a hlasom pro-life hnutia by mala byť žena. Ideálne žena-matka. Brilantná ústavná právnička. S charizmou a excelentným vystupovaním. So šancou stať sa prezidentkou. Schopná zostaviť, obhájiť a presadiť ústavnú sťažnosť na alibistickú ústavnú ochranu-neochranu života pred narodením.
 
Myšlienka vrátiť sa na začiatok reťazca príčin a následkov, na Ústavný súd, má svoj predobraz a oporu v nedávnej minulosti. Na ÚS sa v roku 2001 obrátili poslanci KDH okolo Pavla Hrušovského napadnutím ústavnosti abortov z ľubovôle matky.
 
V roku 2007 plénum ÚS rozhodnutím ÚS 12/1-297 odmietlo dať poslancom KDH za pravdu len najtesnejším pomerom hlasov 7:5. Udialo sa tak za predsedníctva ústavnej sudkyne s kontroverznou povesťou, Ivetty Macejkovej, nominantky ĽS-HZDS. Časť politikov a právnikov dodnes prisudzuje rozhodnutiu senátu pod jej vedením nízku autoritu. A viacerí právnici toto rozhodnutie vnímajú ako súčasť oslabovania dôveryhodnosti rozhodnutí Ústavného súdu a dôvery občanov v justíciu vôbec.
 
Na čom možno ústavnú sťažnosť postaviť dnes?
 
Napríklad na fakte, že súčasné znenie a výklad ústavy znemožňuje otcovi chrániť život svojho potomka, keď sa jeho manželka/partnerka rozhodne dať spoločné dieťa usmrtiť. Legálne a ústavne. Lebo taký je zákon a taký je výklad ústavy. Hralo by sa o holý život dieťaťa pred narodením a o právo otca chrániť svojho potomka pred smrtiacim rozhodnutím matky-abortistky.
 
Takáto stratégia by mohla do pro-life tímu vrátiť o. i. Radoslava Procházku. Jeho právne analýzy boli základom disentujúceho stanoviska jedného z ústavných sudcov. Elitný ústavný právnik v tíme by argumentom pro-life hnutia zaistil váhu a mediálnu pozornosť. A v intenzívnom verejnom diskurze by vynikol už dnes očividný fakt, že na pro-life argumenty majú pro-abortisti len polopravdivé ideologické odpovede a lživé propagandistické heslá.
 
Úvaha vedená týmto smerom naberá na váhe aj vďaka rozhodnutiu poľského ústavného súdu vo veci eugenického abortu a zmene v zložení Najvyššieho súdu USA. Pre slovenské pro-life hnutie má zvlášť veľkú cenu nedávne rozhodnutie poľského ústavného súdu. Ten postavil mimo zákon eugenické usmrcovanie nenarodených detí na základe ich – neraz len domnelého – zdravotného znevýhodnenia.
 
 
ZÁVER
 
Rozhodnutie ÚS 12/1-297 je podobnou nášľapnou mínou a traumou ako rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v kauze ROE vs WADE z roku 1973. A tak ako v USA, aj v SR si veľa občanov želá revíziu a zvrátenie rozhodnutia.

V pro-life hnutí sa v posledných rokoch vyprofilovalo viacero výrazných postáv. Keď dokážu vytvoriť zoskupenie odborníkov a osobností s vysokou integritou a spoločenskou prestížou, zvrátenie post-sovietskeho (1920) a post-komunistického potratového zákona (1956 a 1986) podopretého rozhodnutím Najvyššieho súdu USA (1973) sa môže v horizonte niekoľkých rokov stať skutočnosťou.
 
Lebo navzdory postojom a vyhláseniam docenta Redechu, poslankyne Bittó Cigánikovej, či prezidentky Čaputovej, usmrcovať živáčika nie je ani ľudské, ani civilizované.
 
Miro Ščibrany
Iniciatíva IDE O ŽIVOT
živáčika
 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára