Dariusz Żuk-Olszewski: LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty na Západe. A „kresťanskí“ demokrati.

Smrť Alda Mora v roku 1978 bola aj smrťou talianskej kresťanskej demokracie ako politickej sily chrániacej právo každého človeka na život. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Viaceré západné krajiny legalizovali abort v 70. rokoch a neskôr. 1970 Fínsko. 1973 Dánsko. 1974 Západné Nemecko. 1975 Francúzsko, Rakúsko a Island. 1978 Taliansko. 1979 Nórsko. 1981 Holandsko. Po nich nasledovali ďalšie krajiny.

Švédsko

Vo Švédsku vládnu Sociálni demokrati temer nepretržite od 30. rokov 20. storočia. V roku 1938 švédski zákonodarcovia zlegalizovali abort z medicínskych, eugenických a právnych dôvodov. V roku 1946 pridali dôvody sociálne. Žena pred abortom musela predstúpiť pred špeciálnu komisiu. V roku1974 schválili abort na požiadanie v prvých štyroch mesiacoch tehotenstva. Zákon patril k najliberálnejším v Európe. A platí dodnes.

Veľká Británia

Britský parlament po búrlivej debate abort legalizoval v roku 1967. Začali sa vykonávať aborty na požiadanie, s úhradou zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Kanada

O legalizáciu abortov sa pričinil Pierre Elliott Trudeau. Katolík, absolvent jezuitskej školy, neskorší obdivovateľ marxizmu a Mao Ce-tunga. V roku 1967 sa ako minister spravodlivosti pustil do „kultúrnej revolúcie“. Uľahčil rozvod, dekriminalizoval homosexuálny styk a najmä legalizoval abort.

Nemecko

V Nemeckej spolkovej republike v roku 1974 Bundestag legalizoval abort na požiadanie do tretieho mesiaca tehotenstva. V roku 1975 ústavný súd vyhlásil legalizáciu abortov za odporujúcu Ústave SRN. S odôvodnením, že Ústava zabezpečuje ochranu každého ľudského života v každej fáze jeho vývoja. A to aj pred protiprávnym konaním matky. V roku 1976 parlament novelizoval zákon tak, že vykonanie abortu vyňal spod trestnej zodpovednosti. Abort zostal protiprávny, ale zákonodarca upustil od jeho trestania.

Taliansko

V Taliansku sa o legalizáciu abortov výrazne pričinila Emma Boninová. Politička talianskej extrémnej ľavice. Členka politického zoskupenia Radicali Italiani. Feministka a bojovníčka za „nové ľudské práva“. Taliansky zákon o aborte umožňuje ženám abort do 90. dňa tehotenstva. O Emme Boninovej sa v súvislosti s jej orientáciou na „problémy tretieho sveta“ nedávno s obdivom vyjadrovali najvyšší predstavitelia Vatikánu. Vrátane pápeža Františka.

Na legalizácii abortu kolaborovali aj kresťanskí demokrati

Bolo by nespravodlivé zhodiť celú zodpovednosť za legalizáciu abortov na Západe na ľavičiarov. Na demontáži prirodzeného a overeného usporiadania spoločností, ktoré vychádzalo z kresťanského pohľadu na človeka, sa výrazne podieľali aj kresťanskí demokrati. Pomaly preberali rétoriku aj myslenie progresívnych bojovníkov za širokú liberalizáciu abortu. Preto neudivuje, že pod zákonmi legalizujúcimi aborty sa ocitli aj podpisy kresťanskodemokratických politikov.

Taliansko: Giulio Andreotti

V druhej polovici 70. rokov stranu talianskych kresťanských demokratov viedol až do zavraždenia Aldo Moro. Pozadie a okolnosti jeho vraždy sú dodnes nevyjasnené, ale jeho smrť bola aj smrťou talianskej kresťanskej demokracie ako politickej sily bojujúcej za ochranu práva každého človeka na život. V roku 1978, iba niekoľko dní po vražde, parlament legalizoval abort. Kresťanskí demokrati – premiér Giulio Andreotti a prezident Giovanni Leone – zákon podpísali bez mihnutia oka.

Belgicko: Wilfried Martens

Tabu nedotknuteľnosti práva na život sa podarilo zbúrať práve za vlády kresťanských demokratov. V roku 1990 parlament schválil zákon legalizujúci aborty. Pod zákon sa podpísal premiér Wilfried Martens z Kresťanskej ľudovej strany. Kráľ Albert Charles Baudouin I. sa odmietol podieľať na tomto zločine. Aj za cenu straty kráľovskej koruny. A naozaj, vláda pod vedením kresťanského demokrata Martensa prebrala kráľovské právomoci. A zákon bol prijatý bez kráľovho podpisu.

Luxembursko: Jean-Claude Juncker

Abort na požiadanie bol v krajine legalizovaný v roku 2012. Jean-Claude Juncker z Kresťansko-sociálnej ľudovej strany, dlhoročný luxemburský premiér (1995-2013) a neskôr predseda Európskej komisie, predviedol ukážku progresivizmu. Keď veľkovojvoda Henrich odmietol potvrdiť zákon o legalizácii eutanázie pre rozpor so svedomím, Juncker presadil novelu ústavy, ktorá zrušila potvrdzovanie zákonov veľkovojvodom ako podmienku platnosti. Ústava už predpokladá podpis veľkovojvodu iba ako symbol ukončenia legislatívneho procesu. Juncker de facto zmenil charakter štátu. Luxembursko sa stalo čisto protokolárnou monarchiou.

Írsko: Leo Varadkar

Leo Varadkar, predseda strany Fine Gael, ktorá sama seba považuje za kresťanskodemokratickú a v EP je členom Európskej ľudovej strany, sa prejavil ako jeden z najprogresívnejších kresťanských demokratov všetkých čias. Ako premiér dal bodku za Írskom ako jednou z troch členských krajín EU, kde bol abort nelegálny. V januári 2018 vyhlásil referendum o zrušení 8. dodatku Ústavy Írskej republiky zakazujúceho abort. V apríli 2018 spustil kampaň na podporu legalizácie abortov. Pritom iba niekoľko rokov predtým bol vnímaný ako nekompromisný pro-life politik. Zmenil názor. V máji 2018 sa referenda zúčastnili dve tretiny írskych voličov. Za legalizáciu abortov boli dve tretiny zúčastnených. Za prvý rok účinnosti zákona bolo v Írsku legálnym abortom zabitých 6666 nenarodených detí.

Dariusz Żuk-Olszewski: LICENCIA NA ZABÍJANIE
Vydavateľstvo APPC - Antonio di Padova
Production Company s. r. o.
Košice 2021

Ukážku po dohode s autorom
pripravil Miro Ščibrany
IDE O ŽIVOT