Sviatky Rímskokatolíckej cirkvi od Štedrého dňa po Troch kráľov a Krst Pána.
Po štvrtej adventnej nedeli je čas do Štedrého večera rôzny – od necelého dňa (v roku, keď 24.12. vychádza na nedeľu a ráno ju ešte slávime ako 4. adventnú nedeľu), kedy táto nedeľa plynule prechádza do Štedrého večera, až po 6 dní, kedy Štedrý večer pripadne až na sobotu po 4. adventnej nedeli.
Štedrý večer je vigíliou sviatku Narodenia Pána. Pripomíname si už v predvečer sviatku veľkú Božiu štedrosť, keď nám Boh daroval Dar nad všetky dary – seba samého v ľudskej podobe, v podobe malého dieťaťa. Preto sa aj my navzájom obdarúvame, aby sme konali podobne – robili radosť našim blízkym, či priateľom.
(Prvý sviatok vianočný, 25. decembra)
Je TÝM dňom, ktorý tvorí centrum Vianoc. Naše zraky sa upierajú do jasieľ na maličké bezbranné dieťa. Boh nie nadarmo vymyslel plán spásy pre nás takým spôsobom. Keby bol zostal pre nás nedosiahnuteľný, tam kdesi vysoko „v oblakoch“, ťažko by sme si k nemu nahádzali cestu a vzťah. No „v plnosti času“ sa Slovo stalo telom. Slovo, ktoré je od večnosti a ktoré je od večnosti spoločenstvom v Trojici, sa sklonilo k zemi a v konkrétnom čase sa jej dotklo v podobe človeka: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“(Jn 3,16).
Aj keď sa Ježišovo narodenie podáva v každom z evanjelií inak a v každom z nich sa detaily rôznia, predsa je ich posolstvo pre nás a zároveň odpoveď na otázku PREČO sa Ježiš narodil jednoznačné:
„Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,4-5).
