Tretia časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
• Pre stanovenie prijateľného rámca pre výkon abortu je od čias Aristotela
podstatná odpoveď na otázku „odkedy je potomok v maternici človekom“. Názor
na uspokojivé riešenie tejto otázke rozdeľuje od druhej polovice XIX. storočia západnú
civilizáciu na prívržencov PRO-LIFE a PRO-CHOICE. Nič sa na tomto stave
nezmenilo ani v XX. a XXI. storočí.
Druhá časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
• Účel rozmnožovania si opísal
v prvej časti. Teraz prosím pojednaj o reprodukčných stratégiách opičích
samcov a samíc. O ich spoločných aj odlišných rysoch.
Sme organizmy, ktoré sa množia pohlavne.
To nám oproti nepohlavne sa množiacim organizmom prináša vyššiu druhovú
stabilitu, pretože na vznik nového potomka treba dve vo vysokej miere podobné
DNA.
... tak ako si Ty mňa sprevádzala k životu, tak túžim sprevádzať raz Tvoje vnúčatá.
V 40. deň bytia sa mi rozbúšilo srdce. Vykonal som prvý pohyb. Pocítil prvú slasť.
Prvú bolesť. Sotva som opustil rané bytie a vdýchol prvý dúšok vedomého
života, zaplavila si ma temnou úzkosťou. Dnes, v 56. deň plavby k životu zapisujem
do denníka uteronauta posledný záznam.
Rozhovor s darwinistickým mémológom
na tému materstvo a aborty.
Prvá časť.
Daimonion vonCave (DvC) je internetový autor, iniciátor a účastník debát.
Osamelý bežec, ktorý sa dlhodobo venuje darwinistickej evolúcii. Samouk
pôsobiaci mimo akademického prostredia. Na základe poznatkov z darwinizmu,
biológie, evolučnej psychológie, filozofie, memetiky, neurológie mozgu
a iných oblastí vedy originálnym spôsobom formuluje vlastnú teóriu kultúry.
Dal jej názov MÉMOLÓGIA a svoje čiastkové mémologické texty už dlhšie
zverejňuje pod licenciou Creative Commons na portáli Anima et
Machina.
Stručný historický exkurz do témy prípustnosti potratov v našom kultúrnom priestore. Vývoj právneho stavu a filozofických argumentov, ktoré mu kliesnili cestu.
1. POTRATY V STAROVEKU
Starovekí Gréci a Rimania sa na potraty,
antikoncepciu či zabíjanie novorodencov pozerali takmer výlučne prakticky.
Riešili nimi populačnú politiku, práva patriarchu, obmedzovanie mimomanželského
sexu žien a i..
Aké sú postoje k antikoncepcii a ochrane života dieťaťa v tele matky.
Aký postoj
z vejára od kultúry života po kultúru abortu je komu najbližší.
V PREDVEČER PRVÉHO MÁJA – ČASU LÁSKY.
ÚVOD
Text je
určený ako základ pre podrobnejšie články o ochrane života dieťaťa
v tele matky. Postoje člení na päť skupín: ultra pro-life,
pro-life, nevyhranení, pro-choice a ultra pro-choice (pro-life ... za
život, pro-choice ... za voľbu). Prvé dve skupiny sú označené pojmom
KULTÚRA ŽIVOTA, posledné dve pojmom KULTÚRA ABORTU(potratu).
Každá skupina sa člení na niekoľko dôležitých postojových
podskupín.
Kde sa stúpenci potratov a ochrancovia života v tele matky míňajú?
Kde sa ich predstavy môžu stretnúť?
Prívrženci
zvýšenia ochrany života v tele matky dostali v parlamente K. O.. N-tý pokus zmeniť
zákon o interrupcii znova zlyhal. Akiste aj preto, že sa prekladatelia
nezhodli ani len na prieniku svojich návrhov. A aby ich nebolo málo, predložili
rovno štyri.
Presne pred týždňom pri sledovaní
pochodu ZA ŽIVOT veriacu kresťanku Zuzanu P. „pochytil veľký hnev“. Do fb-statusu napísala „niekoľko ťažkých, ale úprimných slov“.
Konzervatívny
prúd v cirkvi doviedol Zuzana P. do situácie, kedy chcela využiť možnosť
potratu.
Osobná
skúsenosť ju priviedla k podpore súčasnej legislatívy.
Konzervatívne
prostredie malo na Zuzanu počas dospievania nemalý vplyv. V cirkvi získala o sexualite
a intimite skreslenú predstavu. O znásilnení si myslela, že jej sa to
nemôže stať. O vzájomnom súhlase pri intimite ju v škole neučili. Dlho verila,
že musí byť pre muža poslušnou ženou, že sex pred svadbou a mimo výlučného
vzťahu je čosi špinavé.
Keď začala
sexuálne žiť, cítila sa špinavá, nehodná, prvé skúsenosti so sexom znížili jej
sebavedomie. Prenasledoval ju oblak temnoty. Nevedela sa ku sexu zdravo
postaviť a v prípade potreby sa brániť. Mala nízke sebavedomie a pocit viny
z nenaplnenia ideálu konzervatívnej komunity. V tomto období bola
znásilnená. Po znásilnení jej sebavedomie ešte viac kleslo, no v jednej veci sa
jej vyjasnilo. Ako jedinú možnosť v prípade otehotnenia začala vidieť
potrat. Našťastie neotehotnela a toto rozhodnutie nemusela zvažovať.
Zuzana je
presvedčená, že treba zachovať platnú legislatívu s lehotou 12 týždňov vrátane
možnosti interrupcie bez udania dôvodu. Skrátenie lehoty z 12 na 8 týždňov považuje
prakticky za zákaz. Chce, aby sme boli otvorenou spoločnosťou, kde je potrat
možnosťou pre ženy, ktoré sa tak rozhodli. Vyzvala politikov presadiť vyššiu
mieru sexuálnej výchovy a neuprieť právo na voľbu tým, ktorí ju potrebujú.
Rozhovor s Evou Eperješiovou,
matkou 5 dospelých detí. Zažila a pretrpela si stratu dieťatka po spontánnom
potrate. Nesúdi ani neodsudzuje ženy, ktoré sa rozhodli nechať usmrtiť bytosť
vo svojom tele. Aj keď si nevie predstaviť, že by sa sama k takému kroku
odhodlala.
• Čo pre Teba znamenala rodina ako pre malé
dievčatko, školáčku, gymnazistku? Čo znamená ako pre mamu a dnes už aj starú mamu?
Kým som bola dieťa, či školáčka, vôbec som si túto
otázku nekládla. Bola pre mňa úplná samozrejmosť, že žijem v rodine,
s rodičmi, tromi mladšími súrodencami a s babičkou. Tú som mala
veľmi rada, považujem za vynikajúce, že som ju zažila v našej rodine
a že som vyrástla s pocitom, že tvorí neoddeliteľnú súčasť našej
rodiny. Žili sme na dedine neďaleko Košíc a na gymnáziu v meste som si začala
uvedomovať, že žiť v spokojnej veľkej rodine nie je až takou
samozrejmosťou.