16 mája 2020

DvC: (β) POČATIE. Reprodukčné stratégie mužov a žien.

Druhá časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Účel rozmnožovania si opísal v prvej časti. Teraz prosím pojednaj o reprodukčných stratégiách opičích samcov a samíc. O ich spoločných aj odlišných rysoch.
 
Sme organizmy, ktoré sa množia pohlavne. To nám oproti nepohlavne sa množiacim organizmom prináša vyššiu druhovú stabilitu, pretože na vznik nového potomka treba dve vo vysokej miere podobné DNA. Z toho vyplýva jednoduchý fakt, že na vznik potomstva sa musia stretnúť dva organizmy, a teda musí existovať pohlavný výber vhodných jedincov na párenie. Z dôvodov, ktorých popísanie presahuje rámec tohoto rozhovoru, sa nevyvinul taký spôsob pohlavného výberu, kde by si organizmy vymenili DNA a potom sa každý postaral o vlastnú produkciu potomkov delením (mitóza). Vyvinul sa zrejme od počiatku pohlavný dimorfizmus, teda rozdielnosť, v ktorom sa jeden zo zúčastnených, samica, delí o vajíčko, kým ten druhý, samec, poskytuje vo väčšine prípadov iba DNA – spermiu. V evolučnej biológii a v etológii sa hovorí o rozdielnej miere rodičovských investícií, parental investments (PI). Kým samica musí robiť to čo, čo robili organizmy od počiatku, teda nazbierať zdroje a keď ich má dosť, tak sa „rozdeliť“ na dva alebo viac organizmov, tak samec zabezpečuje iba génovú variabilitu a druhovú stabilitu. Z tohoto jednoduchého faktu vyplýva veľa dôsledkov, ale pre túto diskusiu spomeniem dva hlavné závery.
 
Prvý záver sa týka toho, že samica investuje svoje zdroje do iného organizmu, pretože či už ide o vajíčko u vajcorodých, alebo ako u placentátov aj o vyvíjajúci sa plod v maternici, tak vždy ide o iný organizmus, ktorý má inú DNA ako samica. Tvrdenie, že žena má právo sa rozhodnúť o svojom tele v prípade potratu sa nezakladá na faktoch, pretože telo matky má inú DNA ako telo plodu, s ktorým zdieľa iba 50% génov, kdežto sama so sebou zdieľa 100% génov.
 
Druhý záver vyplýva z toho, plod v tele samice nie je iba jej potomkom. Jej je z 50% génov v každej bunke plodu plus zdroje, ktoré do jeho vývoja musela investovať. Druhých 50% génov patrí samcovi, s ktorým sa párila, pričom treba mať na pamäti to, že organizmy sa budujú metabolizovaním zdrojov podľa plánov zapísaných v génoch, takže aj stavba tela potomka je zhruba 50 na 50 od oboch partnerov.
 
Faktom však je, že hlavným nositeľom prežitia pohlavne sa množiacich druhov sú samice a samci sú zodpovední za variabilitu a stabilitu druhu. Z uvedeného vyplývajú rozdielne reprodukčné stratégie samcov a samíc. Keďže samica musí investovať viac PI do potomkov, má teoretickú šancu mať počas života menej potomkov, ako samec, ktorý investuje iba spermie. Lapidárne sa to popisuje vetou: vajíčka sú vzácnejšie ako spermie. Reprodukčnou stratégiou samice je preto páriť sa s menej samcami, ale s kvalitnejším genofondom, zatiaľ čo samec sa môže páriť prakticky neobmedzene, pokiaľ má príležitosť. Dôsledkom je súperenie samcov o samice a dvorenie samiciam.
 
Tak to je u mnohých pohlavne sa množiacich druhov. U určitej podskupiny sa však vec skomplikovala. Pokiaľ PI samice do potomkov začne prevyšovať počet preživších potomkov, teda reprodukčné číslo klesne pod 2, tak by druh vyhynul. Samica sa nemôže súčasne starať o narodené bezmocné mláďa a súčasne plodiť nové, ako to často vidíme u mnohých druhov vtákov. Tam pristupujú do hry aj samčie rodičovské investície. Zdroje do potomkov investujú obaja rodičia, hovoríme o samčích rodičovských investíciách (male parental investments MPI). A to je presne aj prípad druhu Homo sapiens. Keďže obdobie neoténie našich mláďat (od narodenia po pohlavnú dospelosť) trvá extrémne dlho, 12-16 rokov, pričom aspoň takých 5 rokov je mláďa skoro úplne bezmocné, samica nie je schopná uživiť sama ani dvoch potomkov po sebe, čo značí vymretie druhu, ak by samec neinvestoval.
 
Tento prostý fakt je biologickým základom toho, čo vzletne nazývame láska. Obaja partneri sa nielen spária, ale musia uzavrieť na niekoľko rokov pevnejší zväzok, aby sa spoločne postarali o spoločných potomkov. Aby to fungovalo, musia v ich mozgoch prebehnúť určité zmeny, ktoré nazývame zaľúbením. Zaľúbenie do značnej miery mení reprodukčnú stratégiu samca, znižuje jeho sexuálnu apetenciu voči iným samiciam a súčasne zvyšuje jeho ochotu deliť sa o zdroje so samicou a potomkami.
 
 
Sme jediní opičí samci, ktorí si poznajú svojich potomkov. Napríklad šimpanzí samec, ak si vybojuje postavenie alfa samca, tak je v jeho záujme, je jeho reprodukčnou stratégiou, pozabíjať toľko mláďat v tlupe, na koľko mu vystačí zúrivosť. Nie sú to jeho mláďatá a on nemá (a ani nepotrebuje mať) kognitívne nástroje na rozoznávanie toho, ktoré mláďa je jeho a ktoré nie, pretože s vysokou pravdepodobnosťou sú všetky predchádzajúceho alfa samca.
 
Aby som teda zodpovedal položenú otázku. Reprodukčné stratégie nášho druhu sú závislé od pohlavia. Samice majú hlavnú a prevažujúcu reprodukčnú stratégiu nájsť si samca s maximálnym potenciálom MPI a s ním mať potomkov. Preto naše samice uprednostňujú bohatších samcov pred krásnymi, teda MPI pred genofondom.
 
 
 
Samec má dve reprodukčné stratégie. Evolučne staršou je páriť sa s maximálnym počtom samíc a spoľahnúť sa na to, že časť prípadných potomkov prežije. Druhá, evolučne veľmi mladá stratégia, je nájsť si vhodnú partnerku, u ktorej má maximálnu istotu vernosti, aby neinvestoval do kukučky, a spoluinvestovať PI do spoločných potomkov. Je v záujme samca investovať zdroje do silných a zdravých potomkov, preto my muži uprednostňujeme krásu samíc, pretože krása je súbor znakov, ktoré signalizujú zdravie samice a jej schopnosť plodiť. Párová rodina je pre náš druh prirodzený východiskový stav.
 
 
• DvC, ďakujem za druhý rozhovor.
V ďalšom ti položím otázku, odkedy je potomok v maternici človekom.
 
 
Zhováral sa Miro Ščibrany
OZ račan.sk


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára