19 mája 2020

POČATIE. No poď! I boli dvojakí...

... o vandrovke vajíčka a semienka. Od stretnutia v tele matky.
Až po koniec života.
 
Mechúrik Koščúrik sirota
neužil dobrého života.
 
Že mu v ňom bývalo všakovak,
vybral sa do sveta vandrovať.
 
Ako tak putuje, pri kroví
tenučký hlások ho osloví...
...
No poď! I boli už dvojakí.
Veselšie leteli oblaky.
...
 
... že čo je počatie? Okamih, kedy si vajíčko so semienkom padnú do oka a spoja sa v jednu bunku. A uzatvoria doživotnú neodvolateľnú zmluvu so záväzkom prežiť spoločný bezpodielový život. Predĺženú spoločným bytím vo večnom čase. Obe zmluvné strany si ako snubné prstene vymenia dar života. A zmluvu spečatia vzájomným mlčanlivým sľubom KÝM NÁS SMRŤ NEROZDELÍ. Vkladom génov pre potomkov. Spojenectvom krvi. A pečaťou DNA. Smrť túto pečať zlomí len vtedy, keď spojencov zaskočí prv, než počnú prvého potomka...

 
Počatie je začiatok spoločnej cesty až po samý koniec žitia. Pútnici na ňu vykročia ako nerozlučná dvojica. Otvorení ďalším spolupútnikom. Mame. Otcovi. Sestre. Bratovi. Starým rodičom... Na počiatku dvojakí. Potom trojakí, štvorakí. Pätoria, šestoria. Sedmoria, osmoria...
 
Vajíčko, čo nestretne spriaznené semienko, hynie sotva dožijúc konca dňa.
Semienko bez pritúlenia spriazneným vajíčkom prežije len zopár dní...
 
V pevnom nerozlučnom zväzku si vzájomne dávajú a predlžujú život.
Na tisíce, na státisíce násobkov smrtiacej opustenosti.
Skrz potomkov na desiatky generácií.


Do kozuba života prikladajú nové a nové polienka.
A dávajú žitiu iskru a zmysel.

 
Spracoval Miro Ščibrany
OZ račan.sk
 
 
Verše na začiatku textu sú z rozprávky O Mechúrikovi Koščúrikovi
prerozprávanej Milanom Rúfusom.
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára