Poznámky
k včera uverejnenému článku Veroniky Moravčíkovej ABORT. Na ktorú stranu....
Na úvod
interpretácia textu:
(1) „Zdá sa to celé kruté? Takže ozaj
sme lepší a máme „právo“ niekoho posudzovať?“
Autorka predpokladá, že príklady prisúdenia ľudských
práv dieťaťu vo vyššom veku v prírodných národoch (až po narodení) vzbudí
v čitateľovi pocit zhrozenia. Na druhú otázku sa podsúva odpoveď „nie sme
lepší a nemáme právo súdiť iných“, veď u nás je hranica interrupcie
na 12-tom týždni tehotenstva, celých 12 týždňov od počatia nepovažujeme plod za
človeka.
Táto otázka podsúva
predpoklad, že existuje iba jedna možnosť – jedna správna voľba a že dva
odlišné názory sú v akomsi boji, z ktorého vyjde iba jeden víťaz. Autorka
odsudzuje spoločnosť („tvári sa“, „nepresné frázičky“), ktorá sa prikláňa
k pro-choice a používa zjemňujúcu rétoriku namiesto presných pojmov, nakoniec
ironizuje názov UPT. Čiže jediná prekážka = nepresná rétorika.
(3) „Ako sa možno rozhodnúť, ak
neidentifikujeme jasne a presne obsah skutku?“
Autorka od spoločnosti očakáva, že pomenuje veci –
usmrtenie potomka – jasne a presne, pretože vágne označenie zabitia
považuje za rozhodujúcu prekážku v rozhodovaní sa žien.
Autorku najviac znepokojuje fakt, že spoločnosť
odmieta ženu informovať o rizikách potratu a o tom, že
v skutočnosti zabíja svojho potomka (človeka a nie „niečo“). Právo na
informácie porovnáva s príbalovými letákmi na liekoch.
(4) Dôkaz o dôsledkoch neinformovanosti
Autorka uvádza
sprostredkovanú skúsenosť kamarátky, vyslovenie obdivu z jej názorovej premeny.
(5) Kritika súkromných potratových kliník
Zisk pod falošným
prejavom empatie
(6) Rozpor v úlohe spoločnosti
Ochrana ženy
(zabitie potomka) verzus vyspelosť a humánnosť spoločnosti.
(7) Potrat
Výhra spoločnosti
nad krutou prírodou + kontrola zvieraťa v nás.
Poznámky k vyššie
uvedeným okruhom:
ad (1) Čím je spoločnosť
vyspelejšia, má viac možností (prevencia, antikoncepcia), ako
predchádzať nežiadúcim tehotenstvám. Preto sa tá hranica prisúdenia ľudských
práv posúva smerom k počatiu človeka. Sme na hranici 12 týždňov
tehotenstva. To je fakt. Je možné tú hranicu posunúť? Určite áno.
Je tá hranica krutá alebo nie? To je už hodnotiaci súd, postoj k faktu,
ktorý vychádza z nejakého hodnotového rámca. Zo zorného uhla pohľadu
nejakého domorodca nejde o krutosť, ak usmrtí „to“, ktoré ešte nie je
človekom. Ak niekto zo svojho postoja s tou hranicou nesúhlasí, nepodstúpi
potrat, aj keby to boli rok alebo tri roky.
ad (2) Nemyslím si, že
presná rétorika bude viesť k zníženiu počtu potratov. Stálo by to za
vyskúšanie. „Čo značí meno? To, čo ružou zveme, pod iným menom
tiež by voňalo.“ Alebo naopak – nech UPT nazveme hocijako inak, každý vie, čo to
znamená – ukončenie života (budúceho, ale nenarodeného) človeka a vedia to
aj tí, ktorí používajú tú zjemňujúcu rétoriku. Ak by stačilo na zníženie počtu
potratov zmena názvu, bolo by to príliš ľahké.
ad (3) Sokrates si
myslel, že keď človek spozná dobro, bude ho aj konať. Podľa Aristotela sa mýlil.
Ak spoznáme zlo v jeho jasne formulovanej podobe, neznamená to ešte, že
ho nebudeme konať. Ak má žena jasný a pre ňu relevantný dôvod,
neupustí od neho. Ak ho žena nemá, niekedy stačí rôzny druh podnetu na to,
aby sa pre potrat nerozhodla. Napr. deti sa hrajúce na ihrisku, výklad
s detským oblečením. Takže jasná a zreteľná formulácia nemusí byť
dôvodom, aby žena zmenila svoj názor.
ad (4) Lekári majú
povinnosť ženu informovať o dôsledkoch potratu zo zákona. Údajne existujú
vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že interrupcie nespôsobujú žiadne zvýšenie
rizika psychických problémov u žien, resp. že sa prejavujú psychické
problémy, ktoré mali ženy pred potratom. Asi by sme našli aj štúdie, ktoré
tvrdia opak. Netuším, či sú aj štúdie, ktoré mapujú ženy s nechceným
tehotenstvom, určite áno a je asi náročné posúdiť, čo je horšie – potrat
alebo nechcené tehotenstvo. Ale v týchto dimenziách autorka neuvažuje.
Myslím, že ženy, ktoré podstúpili potrat, majú čo robiť, aby sa
s tým vyrovnali. Je však neférové ich vnímať automaticky ako
traumatizované bytosti, ktorým sa upiera triezvy úsudok na túto tému.
ad (5) Súkromné
potratové kliniky – sú aj štátne? Prekáža autorke fakt, že sú súkromné alebo fakt,
že vo dverách ženy nevítajú s tým, že idú zavraždiť svojho potomka? Tá
empatia nemusí byť falošná. Súcit a empatia je na mieste, ak sa žena
po zvážení rizík, s pocitom hanby a zatratenia zo strany rodiny,
partnera a spoločnosti rozhodne podstúpiť potrat. Prostredie takých
kliník je pre tie ženy nepodstatné, ženy sa v nich necítia lepšie preto,
že sa na nich personál usmieva a na stenách je pekná farba.
ad (6) Vyspelosť
spoločnosti sa prejaví v tom, že sa hľadá spoločné riešenie na sporné
otázky bez ponižovania, urážok, irónie a bezcitnosti, s rešpektom
k diskutujúcemu. Aj keby sa strany nezhodli, dôležité je zachovanie
úcty a snahy vrátiť sa k problému neskôr. Pri najvážnejších
problémoch by sa ako víťazi mali cítiť obe strany, ktoré možno
z niektorých nárokov museli ustúpiť, ale aj tak niečo získali.
ad (7) Človek nie je nad
prírodou, je jej súčasťou a to aj so svojimi myšlienkami. Prekáža
mi, že sa vôbec nehovorí vo vzťahu k potratom o mužoch, ktorí sú
spoluzodpovední za počatie dieťaťa.
Žena, ktorá chce vidieť
obe strany mince
Reakcia na
článok:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára