• Podporuje infanticída fitness druhu homo sapiens? Aký vplyv na rozsah a formy
infanticídy má v západnej civilizácii kultúra? Neodkazuje počet abortov (odhad:
na Slovensku okolo 6.000, na svete desiatky miliónov ročne) na rozpor medzi
biologickými a kultúrnymi motiváciami? Ako mémológia vysvetľuje vývoj od
zákazu k liberalizácii a legalizácii infanticídy za posledných sto rokov korunovaný
priznaním práva matke usmrtiť vlastné dieťa do 12 a viac týždňov prenatálneho veku?
Pritom úhrnná plodnosť na Slovensku klesla na hodnotu 1.4 – na udržanie populácie
má byť nad hodnotou 2.1. Teda vymierame. Neznamená tento trend, že kultúra prebrala
velenie a začína valcovať biologickú podstatu človeka?
Kým
odpoviem, rád by som poznamenal, že ja za infanticídu považujem akékoľvek
aktívne bránenie prežitia potomka, teda aj zabránenie počatia formou
antikoncepcie. Prečo? Z jednoduchého dôvodu: slúži to
rovnakému účelu, na ktorý máme vrodené motivačné reakcie, čiže je to vrodená
reprodukčná stratégia a je jedno, akým spôsobom ju realizujem.
Ako
správne uvádzaš, naše reprodukčné čísla klesajú pod úroveň 2, čo značí
vyhynutie. Ako je to možné, ak reprodukčná stratégia, ktorá to realizuje,
by mala celkovú fitness druhu zvyšovať? Čo nás nutká konať proti zmyslu
našej existencie? Tu sa zvykne uvádzať, že na rozdiel od zvierat my máme
rozum a vieme si rozvážiť, čo je pre nás výhodné, máme teda možnosť, ako
nepodliehať prírodnému diktátu, atď.
Na
začiatku tohoto rozhovoru si ma predstavil ako autora teórie, mémológie, ktorú
som následne v stručnosti predstavil. Doteraz som všetky odpovede opieral o
vedecký výskum, vlastne som bol skôr popularizátor vied.
Teraz
sa pokúsim o mémologický výklad spomínaného javu poklesu nášho
fitness.
Ako
som uviedol na začiatku, sme jediný druh opice, ktorý vykazuje znaky
domestikantov, napríklad psov alebo prasiec. Tento málo známy, ale v
biológii jeden z najstarších poznatkov o človeku, treba nejako vysvetliť.
Kto
nás domestikuje? Prečo? Ako to robí?
Moja
odpoveď je založená na tom, že selekčný tlak na nás vytvára kultúra, s
ktorou žijeme vo veľmi tesnej symbióze. Kultúrne elementy (nazývam ich mémbionty)
majú svoju vlastnú vitalitu, svoj záujem, podliehajú darwinistickým
pravidlám evolúcie, čiže sa množia vo variáciách, z ktorých tie
najúspešnejšie sa rozširujú do väčšiny mozgov v populácii, čím tie mozgy
dokážu donútiť k takému správaniu, ktoré opäť zvyšuje šancu týchto mémbiontov
na ďalšie množenie sa do ďalších hláv.
Ak
teda naša infanticída nezvyšuje našu fitness, ale naopak ju znižuje, tak
v symbiotickom vzťahu očividne vyhovuje kultúrnym mémbiontom,
ktorých fitness zvyšuje.
A
skutočne, čo robia ženy, ktoré nemajú deti?
Chodia
do školy, kde sa cez ich hlavy rozmnožuje množstvo kultúrnych entít. Ak
nechodia do školy, tak opäť sa cez ich hlavy rozmnožuje obrovské množstvo
mémbiontov pracovnej činnosti, či mémbiontov zábavy, voľnočasových aktivít
atď. Jeden z najčastejších dôvodov, prečo ženy odmietajú deti je, že vedia,
že prídu o spôsob života, na ktorý doteraz boli zvyknuté.
Zvyknuté
boli rozmnožovať mémbionty, nie seba.
Ako
to tie mémbionty vlastne dokážu?
K
pochopeniu tejto otázky si treba uvedomiť, na čo máme mozgy, ich účel. Účelom
mozgu je, tak ako každého orgánu tela, správne v danom prostredí plniť
hlavný cieľ každého organizmu: získať dosť zdrojov a rozmnožiť sa. Na
rozdiel od iných orgánov mozog má obrovskú výhodu v tom, že je síce
geneticky vybudovaný na svoj účel, ale iba v hrubej forme. Gény
mozog pripravia ako sadu nástrojov, ktorými si osvojíme čo najoptimálnejšie
reakcie na konkrétne prostredie, do ktorého sme sa narodili. Prostredie teda
formou učenia mozog po narodení dobuduje do konečného orgánu s konečnou
štruktúrou. No a toto práve využívajú kultúrne elementy – mémbionty – na
svoju replikáciu a evolúciu. Využívajú vrodené geneticky formované
reakčné schémy pre svoj účel, ktorým je prežitie a rozmnoženie do čo
najviac kópií. Také varianty mémbiontov, ktoré to dokážu, sú prírodným
výberom uprednostnené pred takými, čo to nedokážu.
A
tu máme vysvetlenie infanticídy, ktorá nie je v prospech nášho druhu.
Máme
vrodený reakčný model pre infanticídu.
Už
bola reč o vrodenej reakčnej schéme infanticídy pri vyhodnotení životnej
situácie takej, že by žena nedokázala uživiť potomka a súčasne seba. Nazvime ju
IRS, infanticídna reakčná schéma. Ďalšia vrodená reakčná schéma je taká,
že mozog sám seba odmeňuje prostredníctvom dopamínu, ak vyhodnotí, že
nejaká jeho dovtedajšia činnosť bola úspešnú. Nazvime ju dopamínová reakčná
schéma DRS. Túto reakčnú schému využíva každý kultúrny mémbiont,
pretože cez ňu prinúti nositeľa mozgu k mémbiontovej replikácii.
Naučil si sa domácu úlohu? DRS. Urobil si v práci niečo? DRS. Dostal si
výplatu? DRS. Bol si v kine? DRS. Atď.
Teraz
si predstavme dva mémbionty, ktoré sformovali mozog na to, aby ich
replikoval. Oba samozrejme využívajú DRS, ale jeden z nich, trebárs ho nazvime Alfa
(ten druhý nech je Beta), dokáže zároveň aktivovať reakčnú schému IRS v
prípade, že sa z prostredia vydráždi signálom: príde potomok. Potomok
pre Alfu a Betu značí nižšiu pravdepodobnosť ďalšej replikácie v tomto
mozgu, čiže nižšiu fitness. Lenže Alfa dokáže tomu zabrániť, kým Beta
nie. Prírodný výber uprednostní samozrejme Alfu. Všetky
mémbionty, ktoré dokážu aktivovať v prípade ich ohrozenia IRS, majú väčšiu
šancu na rozšírenie v populácii mozgov ako tie, ktoré to nedokážu.
To
je samozrejme správna námietka. Treba si však uvedomiť, že rovnako ako v
mnohých iných veciach, aj tu evolúcia nič neplánuje, len rieši to, čo
je momentálne výhodné. Je nás vyše 7 miliárd hláv na svete. Mémbionty
typu Alfa sa tak majú stále kam rozširovať. Je to podobné ako u
vírusových epidémií. Vírusy vniknú do hostiteľa a tam sa rozmnožujú vo
variáciách. Sú variácie, ktoré sa rýchlejšie množia, ale tým spravidla zabijú
svojho hostiteľa. Sú variácie, ktoré sa množia pomalšie, ale hostiteľ prežije.
Tam, kde je vysoká hustota populácie hostiteľov, má šance rýchlejší variant.
Tam, kde je nižšia, prírodný výber uprednostní pomalší variant.
• DvC, ďakujem za piaty rozhovor. Predosielam budúcu otázkou: Aké vysvetlenie
má mémológia pre skutočnosť, že mémbionty IRS zástancov pro-choice musia dlhodobo
zvádzať boj s mémbiontami ochrany života v tele matky prívržencov
pro-life? A že tento boj vyhĺbil medzi prívržencami oboch stratégií taký
hlboký a široký zákop?
Pýtal sa Miro Ščibrany
OZ račan.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára