29 mája 2020

DvC: (ε) INFANTICÍDA. Začína kultúra valcovať biologickú podstatu človeka?

Piata časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Podporuje infanticída fitness druhu homo sapiens? Aký vplyv na rozsah a formy infanticídy má v západnej civilizácii kultúra? Neodkazuje počet abortov (odhad: na Slovensku okolo 6.000, na svete desiatky miliónov ročne) na rozpor medzi biologickými a kultúrnymi motiváciami? Ako mémológia vysvetľuje vývoj od zákazu k liberalizácii a legalizácii infanticídy za posledných sto rokov korunovaný priznaním práva matke usmrtiť vlastné dieťa do 12 a viac týždňov prenatálneho veku? Pritom úhrnná plodnosť na Slovensku klesla na hodnotu 1.4 – na udržanie populácie má byť nad hodnotou 2.1. Teda vymierame. Neznamená tento trend, že kultúra prebrala velenie a začína valcovať biologickú podstatu človeka?
 
Kým odpoviem, rád by som poznamenal, že ja za infanticídu považujem akékoľvek aktívne bránenie prežitia potomka, teda aj zabránenie počatia formou antikoncepcie. Prečo? Z jednoduchého dôvodu: slúži to rovnakému účelu, na ktorý máme vrodené motivačné reakcie, čiže je to vrodená reprodukčná stratégia a je jedno, akým spôsobom ju realizujem.
 
Ako správne uvádzaš, naše reprodukčné čísla klesajú pod úroveň 2, čo značí vyhynutie. Ako je to možné, ak reprodukčná stratégia, ktorá to realizuje, by mala celkovú fitness druhu zvyšovať? Čo nás nutká konať proti zmyslu našej existencie? Tu sa zvykne uvádzať, že na rozdiel od zvierat my máme rozum a vieme si rozvážiť, čo je pre nás výhodné, máme teda možnosť, ako nepodliehať prírodnému diktátu, atď.
 
Na začiatku tohoto rozhovoru si ma predstavil ako autora teórie, mémológie, ktorú som následne v stručnosti predstavil. Doteraz som všetky odpovede opieral o vedecký výskum, vlastne som bol skôr popularizátor vied.
 
Teraz sa pokúsim o mémologický výklad spomínaného javu poklesu nášho fitness.
 
Ako som uviedol na začiatku, sme jediný druh opice, ktorý vykazuje znaky domestikantov, napríklad psov alebo prasiec. Tento málo známy, ale v biológii jeden z najstarších poznatkov o človeku, treba nejako vysvetliť.
 
Kto nás domestikuje? Prečo? Ako to robí?
 
Moja odpoveď je založená na tom, že selekčný tlak na nás vytvára kultúra, s ktorou žijeme vo veľmi tesnej symbióze. Kultúrne elementy (nazývam ich mémbionty) majú svoju vlastnú vitalitu, svoj záujem, podliehajú darwinistickým pravidlám evolúcie, čiže sa množia vo variáciách, z ktorých tie najúspešnejšie sa rozširujú do väčšiny mozgov v populácii, čím tie mozgy dokážu donútiť k takému správaniu, ktoré opäť zvyšuje šancu týchto mémbiontov na ďalšie množenie sa do ďalších hláv.
 
Ak teda naša infanticída nezvyšuje našu fitness, ale naopak ju znižuje, tak v symbiotickom vzťahu očividne vyhovuje kultúrnym mémbiontom, ktorých fitness zvyšuje.
 
A skutočne, čo robia ženy, ktoré nemajú deti?
 
Chodia do školy, kde sa cez ich hlavy rozmnožuje množstvo kultúrnych entít. Ak nechodia do školy, tak opäť sa cez ich hlavy rozmnožuje obrovské množstvo mémbiontov pracovnej činnosti, či mémbiontov zábavy, voľnočasových aktivít atď. Jeden z najčastejších dôvodov, prečo ženy odmietajú deti je, že vedia, že prídu o spôsob života, na ktorý doteraz boli zvyknuté.
 
Zvyknuté boli rozmnožovať mémbionty, nie seba.
Ako to tie mémbionty vlastne dokážu?
 
K pochopeniu tejto otázky si treba uvedomiť, na čo máme mozgy, ich účel. Účelom mozgu je, tak ako každého orgánu tela, správne v danom prostredí plniť hlavný cieľ každého organizmu: získať dosť zdrojov a rozmnožiť sa. Na rozdiel od iných orgánov mozog má obrovskú výhodu v tom, že je síce geneticky vybudovaný na svoj účel, ale iba v hrubej forme. Gény mozog pripravia ako sadu nástrojov, ktorými si osvojíme čo najoptimálnejšie reakcie na konkrétne prostredie, do ktorého sme sa narodili. Prostredie teda formou učenia mozog po narodení dobuduje do konečného orgánu s konečnou štruktúrou. No a toto práve využívajú kultúrne elementy – mémbiontyna svoju replikáciu a evolúciu. Využívajú vrodené geneticky formované reakčné schémy pre svoj účel, ktorým je prežitie a rozmnoženie do čo najviac kópií. Také varianty mémbiontov, ktoré to dokážu, sú prírodným výberom uprednostnené pred takými, čo to nedokážu.
 
A tu máme vysvetlenie infanticídy, ktorá nie je v prospech nášho druhu.
Máme vrodený reakčný model pre infanticídu.
 
Už bola reč o vrodenej reakčnej schéme infanticídy pri vyhodnotení životnej situácie takej, že by žena nedokázala uživiť potomka a súčasne seba. Nazvime ju IRS, infanticídna reakčná schéma. Ďalšia vrodená reakčná schéma je taká, že mozog sám seba odmeňuje prostredníctvom dopamínu, ak vyhodnotí, že nejaká jeho dovtedajšia činnosť bola úspešnú. Nazvime ju dopamínová reakčná schéma DRS. Túto reakčnú schému využíva každý kultúrny mémbiont, pretože cez ňu prinúti nositeľa mozgu k mémbiontovej replikácii. Naučil si sa domácu úlohu? DRS. Urobil si v práci niečo? DRS. Dostal si výplatu? DRS. Bol si v kine? DRS. Atď.
 
Teraz si predstavme dva mémbionty, ktoré sformovali mozog na to, aby ich replikoval. Oba samozrejme využívajú DRS, ale jeden z nich, trebárs ho nazvime Alfa (ten druhý nech je Beta), dokáže zároveň aktivovať reakčnú schému IRS v prípade, že sa z prostredia vydráždi signálom: príde potomok. Potomok pre Alfu a Betu značí nižšiu pravdepodobnosť ďalšej replikácie v tomto mozgu, čiže nižšiu fitness. Lenže Alfa dokáže tomu zabrániť, kým Beta nie. Prírodný výber uprednostní samozrejme Alfu. Všetky mémbionty, ktoré dokážu aktivovať v prípade ich ohrozenia IRS, majú väčšiu šancu na rozšírenie v populácii mozgov ako tie, ktoré to nedokážu.
 
 
• No dobre, ale pozorný čitateľ môže povedať: lenže týmto si aj samotné mémbionty pod sebou podrezávajú vetvu, pretože ak sa zníži fitness hostiteľov, v konečnom dôsledku aj ich vlastná fitness. Čím menej hláv, tým menšia fitness pre mémbionty, nie?
  
To je samozrejme správna námietka. Treba si však uvedomiť, že rovnako ako v mnohých iných veciach, aj tu evolúcia nič neplánuje, len rieši to, čo je momentálne výhodné. Je nás vyše 7 miliárd hláv na svete. Mémbionty typu Alfa sa tak majú stále kam rozširovať. Je to podobné ako u vírusových epidémií. Vírusy vniknú do hostiteľa a tam sa rozmnožujú vo variáciách. Sú variácie, ktoré sa rýchlejšie množia, ale tým spravidla zabijú svojho hostiteľa. Sú variácie, ktoré sa množia pomalšie, ale hostiteľ prežije. Tam, kde je vysoká hustota populácie hostiteľov, má šance rýchlejší variant. Tam, kde je nižšia, prírodný výber uprednostní pomalší variant.
 
 
• DvC, ďakujem za piaty rozhovor. Predosielam budúcu otázkou: Aké vysvetlenie má mémológia pre skutočnosť, že mémbionty IRS zástancov pro-choice musia dlhodobo zvádzať boj s mémbiontami ochrany života v tele matky prívržencov pro-life? A že tento boj vyhĺbil medzi prívržencami oboch stratégií taký hlboký a široký zákop?
 
 
Pýtal sa Miro Ščibrany
OZ račan.sk

 
 
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára