12 mája 2020

DvC: (α) ABORT. Odvrátená či prirodzená strana materstva?

Rozhovor s darwinistickým mémológom na tému materstvo a aborty.
Prvá časť.
 


Daimonion vonCave (DvC) je internetový autor, iniciátor a účastník debát. Osamelý bežec, ktorý sa dlhodobo venuje darwinistickej evolúcii. Samouk pôsobiaci mimo akademického prostredia. Na základe poznatkov z darwinizmu, biológie, evolučnej psychológie, filozofie, memetiky, neurológie mozgu a iných oblastí vedy originálnym spôsobom formuluje vlastnú teóriu kultúry. Dal jej názov MÉMOLÓGIA a svoje čiastkové mémologické texty už dlhšie zverejňuje pod licenciou Creative Commons na portáli Anima et Machina. S verejnosťou komunikuje prevažne statusmi na fb-stránke Daimonion vonCave a príspevky k rôznym témam na iných fb-stránkach. V súčasnosti prepracováva svoje dosiaľ uverejnené články do formátu elektronickej knihy.
 
Ako mémológ sa vyjadruje o. i. k otázkam rozmnožovania, materstva, vývoja dieťaťa v tele matky, abortov, infanticídy a i.. Do hodnotového sporu o podmienky a rozsah vykonávania abortov „pro-life vs pro-choice“ sa nezapája. Striktne sa drží „bezhodnovosti“ svojich vyjadrení a neprikláňa sa ani na jednu z protichodných strán. Jeho darwinistické a mémologické postoje sa vymykajú z etického rámca diskusií o potomkovi v tele matky, o vzťahu matky a potomka, o konflikte ich práv. Pozícia „vedľa“ či „zboku“ mu umožňuje nezasahovať do emotívneho etického sporu, byť „nad vecou“ a poskytovať originálne a podnetné postoje.
 
 

• DvC, mémológia zatiaľ jestvuje iba v tvojej hlave. Predstavíš prosím stručne – zdola nahor, od bio- cez psycho- až po kultúro-úroveň – východiská a hodnotovo neutrálny rámec mémológie tak, aby jej potenciál pre verejnú debatu o téme „materstvo a potraty“ pochopila čo najširšia laická verejnosť?
 
Mémológia je myšlienkový projekt, ktorý sa pokúša homogénnym racionálnym spôsobom vysvetliť a spojiť do jedného výkladu tri okruhy otázok o človeku, ktoré priniesol vyše 400 ročný vývoj vied. Tieto otázky podstatným spôsobom spochybňujú obraz človeka, ako z prírody vymanenej bytosti, ktorá ako jediná je schopná myslieť a sama riadiť svoj osud.
 
Prvý okruh otázok sa dá vyjadriť jedinou: čo vyplýva z toho, že sme domestikovaní podobne ako naši domestikanti, napríklad prasa, či pes? Racionálne najpriechodnejšia a o vedu sa opierajúca odpoveď je biologická, a to, že žijeme v symbióze s nejakým iným druhom života, ktorý na nás vyvíja selekčný domestikačný tlak, podobne ako my na našich domestikantov.
 
Druhý okruh otázok sa dá tiež zhrnúť do jedinej: čo vyplýva z toho, že naša myseľ je deterministická, čiže inak povedané — nemáme slobodnú vôľu? Táto rozvojom neurovied, behaviorálnych vied a evolučnej psychológie podporená otázka zaraďuje aj našu myseľ do prírodných procesov, podobne ako u všetkých ostatných živých tvorov na svete.
 
Tretí okruh otázok o človeku sa tak isto dá zhrnúť do jedinej: čo vyplýva z toho, že kultúra človeka je nespochybniteľne darwinistická, teda evolvuje podobným procesom ako organická evolúcia?
 
Mémológia dokáže na všetky tieto otázky odpovedať jediným spôsobom. Vie dokázať, že žijeme v symbióze s inými organizmami, tie okupujú a formujú v procese ontogenézy každého jedinca naše mozgy. Tieto organizmy nazývam mémbionti. Keďže sú to organizmy, tak podliehajú Darwinovej evolúcii, množia sa vo variáciách, z ktorých prírodný výber vyberá také varianty, ktoré najlepšie v danej chvíli zodpovedajú podmienkam prostredia. Mémbionti a ich vzájomné vzťahy spolu tvoria ekosystémy, ktoré nazývame kultúrou, civilizáciou a podobne. Myslenie podľa tohoto konceptu je výslednica spolužitia a súperenia mémbiontov v našich hlavách.
 
Toľko veľmi stručné predstavenie mémológie. Podstatné pre tento rozhovor bude, že čokoľvek, čo sa týka človeka, akákoľvek téma o človeku, sa v mémológii chápe ako téma, ktorú treba rozobrať v kontexte človeka, teda opice druhu Homo sapiens, žijúceho v symbióze s ekosystémom mémbiontov. Teda ako vrodené schémy človeka súčinia s mémbiontami, ktoré okupujú naše mozgy a majú vlastné evolučné záujmy.
 
 
• Než začneme rozoberať rôzne stránky témy, opíšeš prosím v kocke aktuálny bio-psycho-mémologický pohľad na materstvo a potraty?
 
Tento pohľad začína, ostatne ako u všetkého, čo sa týka človeka, u základných pohľadov na to, čo je podstatou živých systémov. Najzákladnejšia otázka totiž je: prečo sa vlastne organizmy rozmnožujú? Živé systémy tak ako všetky systémy sveta podliehajú rozpadu podľa druhej vety termodynamickej, ako ju objavila fyzika. Na rozdiel od neživých systémov si živé systémy „vymysleli“ trik, ako rozpadu vzdorovať. Skopírujú svoju štruktúru, svoj útvar, do jednej, alebo viac kópií skôr, ako k rozpadu dôjde. Často sa kladie otázka: čo je zmysel života? V skutočnosti je na ňu jediná neoddiskutovateľná odpoveď: zmyslom života je rozmnožiť sa skôr, ako nastane rozpad. O tých variantoch živého, ktoré to v minulosti nedokázali, dnes nevieme. Sú tu iba tie, ktoré to stihli, vrátane nás. Ak sa nebudeme rozmnožovať, tak po nejakom čase ani o nás nebude nikto vedieť, keby sa tu objavil. Tomuto zákonu života je doslova všetko v organizmoch uspôsobené. Organizmy možno chápať ako ucelený súbor znakov, ktoré plnia nejaký čiastkový účel na dosiahnutie účelu hlavného: rozmnožiť sa skôr ako zanikne.
 
 
• DvC, ďakujem Ti za prvý rozhovor a za vysvetlenie Tvojich východísk. V ďalších rozhovoroch budú nasledovať otázky, ktoré sa bezprostredne dotýkajú stáročia trvajúceho sporu o právo a podmienky vykonávania abortov.
 
 
Zhováral sa Miro Ščibrany
OZ račan.sk
 
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára