DvC: (δ) INFANTICÍDA. Aké boli a sú motivácie pre aborty?

α β γ δ ε ζ η

Štvrtá časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.

 

• Aborty a infanticída sprevádzajú ľudskú spoločnosť oddávna. V priebehu času sa s nimi rôzne spoločenstvá vyrovnávali rôzne. Postoje a názory na ich spoločenskú prijateľnosť a spôsob a rozsah vykonávania sa menili. Katolícka cirkev aborty vždy považovala za hriech. Niektorí cirkevní otcovia zastávali názor, že abort do 40. dňa od počatia (lehota vymedzená Aristotelom) je menej závažný hriech než po 40. dni. V druhej polovici XIX. storočia Pius IX. vyhlásil ľudský život za posvätný a aborty zakázal. V sekulárnej spoločnosti sa aborty naopak postupne liberalizovali. Až do tej miery, že dnes môže v mnohých krajinách matka požiadať bez uvedenia dôvodu o usmrtenie dieťaťa vo svojom tele. Podľa niektorých zdrojov sa na celom svete ročne vykoná okolo 40 miliónov abortov. Na druhej strane, cieľom živých systémov je množiť sa a zaistiť prežitie svojej formy. Ako sa dá tento rozpor vysvetliť? Prečo dnes usmrcujeme potomkov v tele matky v takom masovom rozsahu?

 

Skutočne na prvý pohľad sa môže zdať nezmyslom, aby organizmy zabíjali vlastných potomkov, keď ich jediným dôvodom, prečo sú na svete, je rozmnožiť sa skôr, ako sa rozpadnú. Tu si však treba uvedomiť, že cieľom nie je mať toho, či onoho potomka, ale mať maximálny možný počet preživších potomkov. Organizmy sa snažia zvyšovať tzv. zdatnosť (fitness) svojich génov, teda aby sa ich gény vyskytli v čo najväčšom množstve potomkov. Tu musím pripomenúť, že vždy, keď sa povie, že organizmy sa snažia, alebo organizmy niečo chcú, tak sa vždy myslí táto konštrukcia: prírodný výber uprednostní také organizmy, ktoré zvýšia svoju fitness pred takými, čo to nedokážu, pretože tie, čo to dokážu, sa postupne v populácii so svojimi génmi presadia. Čiže cieľom nie je mať konkrétneho potomka, ale mať potomkov, ktorí prežijú a cez ktorých sa zvýši vlastná fitness.

 

To značí, že môžu existovať situácie, kedy je výhodnejšie potomka zabiť, alebo opustiť, ako ho živiť, ak to v konečnom dôsledku značí vyššiu fitness. Je to rovnako legitímna reprodukčná stratégia, ako povedzme mať toľko potomkov, koľko splodím a spoľahnúť sa na to, že časť z nich prežije (tzv. populačná r-stratégia). Tak sa napríklad množí mnoho hlodavcov. Reprodukčná stratégia, kedy sa zabíjajú potomkovia vlastného druhu, sa nazýva v etológii a evolučnej psychológii infanticída. Už sme hovorili o tom, že samci šimpanzov sa po získaní postavenia alfa samca snažia zabiť mláďatá predchádzajúceho alfu. To isté robia napríklad aj veľké mačkovité šelmy, alebo aj náš tatranský medveď hnedý.

Infanticída leva

Samozrejme, že ani lev či medveď nedumá o tom, že takto si zabezpečí vyššiu vlastnú fitness. Prírodný výber uprednostnil samcov, čo sa takto správajú, pretože ich správanie je dôsledkom ich variantu génov, ktoré sformovali ich mozgy, pred samcami, ktorí to nerobili a celková výsledná fitness rozhodla, ktoré správanie je výhodnejšie. Inak povedané, majú v mozgoch vrodené štruktúry reakcií na podnety z prostredia, ktoré pôsobia ako motivácie k infanticídnemu správaniu.

 

Prečo niektoré cicavce zabíjajú potomkov

Kým sa pokúsim vysvetliť naše infanticídne správanie, tak trocha odbočím, pretože musím vysvetliť, ako sme sa k takému vysvetleniu dopracovali. Správaním človeka sa v dejinách venovalo veľa vedných a filozofických disciplín. Všetky však pri rozboroch ľudského správania narazili na zjavný problém, že každé vysvetlenie napokon skončilo pri predpoklade motivácie k tomuto správaniu. Zdroj a pôvod tej motivácie sa dlho dal nájsť len v koncepcii duše, teda vlastne v Bohu. Asi najkrajšie tento problém vyjadril Immanuel Kant svojím slávnym výrokom: Nikdy ma neprestane udivovať hviezdne nebo nad hlavou a mravný zákon v nás. Až Darwin so svojím konceptom evolúcie možno ani netušiac dôsledky, umožnil nájsť výklad našich motivácií. Veda, ktorá sa o to pokúša, sa nazýva evolučná psychológia (EP).

 

Podľa EP je každý aspekt nášho správania rovnakým znakom organizmu ako sú fyzické znaky, napríklad vnútorná kostra stavovcov, mozaikové oko hmyzu atď. Tieto znaky sú pod tlakom prírodného výberu, tzn. že taký variant znaku, ktorý zvýši fitness jedinca, je pozitívne selektovaný a taký, ktorý mu fitness znižuje, je selektovaný negatívne. Zároveň si treba pripomenúť, že znaky organizmu sú účelné, slúžia na nejaký čiastkový účel, ktorý je časťou celkového účelu – prežitie v čo najviac potomkoch. To sa týka samozrejme aj nás, opíc druhu Homo sapiens sapiens. Ak pozorujeme nejaké motivácie nášho správania, tak sú to znaky, ktoré sa pod tlakom prírodného výberu vyselektovali na určitý konkrétny účel. Keďže sme drvivú väčšinu našej evolúcie prežili v prostredí pralesov a saván, tak sú tieto znaky prispôsobené na tento život.

 

Jeden z príkladov som už uviedol, a to je zvláštne správanie samcov nášho druhu voči potomkom, teda samčie PI. Vyššie uvedená logika sa týka aj infanticídy. Evoluční psychológovia skúmaním života mnohých kultúr na svete, a hlavne lovcov-zberačov v pralesoch, ktorí žijú asi najbližšie našim dávnym predkom v paleolite, identifikovali niekoľko motivácií na infanticídu. Napríklad sa ukázalo, že nevlastné deti u lovcov-zberačov majú sotva 30% šancu na prežitie, ak sa dá ich matka dokopy s druhým mužom. Napokon všetci poznáme rozprávku o Popoluške. Nie je v záujme nevlastného rodiča investovať PI do kukučky. Dokonca aj v civilizovaných spoločnostiach majú dokázateľne nevlastné deti horšie zdravie a priemerne dosiahnuté vzdelanie.

 

Rodina lovcov-zberačov v Afrike

Našej témy sa však bude týkať viac (aspoň podľa mojej mienky) iný dôvod. Ide o to, že matka má pocit, že nie je schopná svoje novo narodené dieťa uživiť, pretože sú napríklad ťažšie časy, alebo nemá partnera na MPI, alebo sa tlupa vydala na dlhú vyčerpávajúcu cestu atď. Slovom množstvo dostupných zdrojov nestačí na uživenie matky, jej už žijúcich potomkov a nového potomka. Je rozumnejšie zabiť novorodenca, do ktorého ešte neboli investované PI, ako toho, ktorý už dostal PI a jeho cesta z neoténie je kratšia. Podobne ako u iných zvierat, aj u nás je to vrodená motivácia. Mozog matky vyhodnotí podmienky v prostredí a vyvolá úzkosť, ako motiváciu k zabitiu mláďaťa. Je celkom možné, že prinajmenšom časť tzv. laktačnej psychózy je možné pripísať infanticídnej motivácii. Krásny príklad rozhodovania matky z kmeňa !Kungov je možné si prečítať tu Nisa: Infanticide In The !Kung Hunter-Gatherers of Southern Africa.

 

Je zrejmé, že v pôvodných prírodných podmienkach sa infanticída dala zariadiť až po pôrode, aj keď zrejme boli odpradávna pokusy o násilný potrat. Taktiež odpradávna to nebolo ľahké rozhodovanie. Novorodenec má správanie a črty tváre také, že intenzívne pôsobí na iné vrodené reakčné štruktúry v mozgu matky, tie, ktoré matku doslova nútia k ochrannému správaniu. Ostatne, tak je to u všetkých cicavcov.

 

A tu začína zohrávať úlohu kultúra. Ale o tom by sme mohli prípadne pohovoriť v ďalšej časti rozhovoru. Túto by som rád zakončil tvrdením, že infanticída je jedna z reprodukčných stratégií nášho druhu a jej cieľom, rovnako ako iných reprodukčných stratégií, je maximalizovať fitness nášho druhu.

 

 

• DvC, ďakujem za štvrtý rozhovor. Nabudúce navrhujem nadviazať otázkou, aký vplyv má infanticída v našej civilizácii na fitness druhu homo sapiens a aký dopad má kultúra na formy a rozsah infanticídy.

 

 

Pýtal sa Miro Ščibrany

OZ račan.sk